6 Tá wae Jisas am fárákapént akwap. Akwapea wonae fik keptenomp nap-topokánko maok, am kepteno náráp arop ankwap fárákap tirá kérépánko koropea Jisasén sérrá, “Tokwae Kar e! Mokop korop nanapanáp, wampweno. Aeria apae ono kwapwe kare aropao nanko, onomp nap mek korop nanapanápe. 7 Táte ono kuri kwapwe kare aropao amwan kuri koropá nke nanampanápe. Amo kar fek saráp sénapo, onomp tére arop wae touwe fwap naenámpon. 8 Am te apae riteanápe, ono kuri onan tére sáp konámp aropamp yae ankore mek yak konampono. Táte ono kuri onomp soldia onomp yae ankore mek yakáp napara, tá ono ankwapan ‘Amo akwapae’rá sénanko te, mao akwap námpon. Tá ono ankwapan ‘Amo koropae’rá sénanko te, mao korop námpon. Tá onomp tére aropan sérrá, ‘Amo ará téreae’rá nanko te, mao takrá tére konámpon.”
9 Aerá sénánko Jisas am kar wawia mao am aropan nɨnɨk tokwaea sámp-arákarrá kápae kare koumteouráp arop maomp wakmwaek korop napan sérrá, “Ono yumwan sénampon: Ono Israel fi mek te mámake Kwarén mér kárákárenámp arop nke moi nampono.” 10 Táte am arop fárákap kepteno tirá kérépánko, koropap arop wae nap mek ti-arári tukupea nkeapo maok, keptenomp tére arop maomp touwe wae fwap. [a]
18 Aenapo maok, Jono éréképá yárak i konámp aropao am kar wawia Jonén sér. Aenapo, Jon éréképá yárak i konámp arop anánkaopwe wumwiria 19 Jisasnámpok tirá kérépria maok sérrá, “Arakrá turunk kipo: ‘Amo te am korop naenámpria yépéknámp arop támao ni, yino nánkár ankwap yépék mwanámp nie?’ ” 20 Aeránko am arop yawor wae akwapea Jisasnámpokria man sérrá, “Yinan arop ént mek nér i konámp Jono tirá kérép nánko, amonapok korop nempono. Mao te arakrá séri námpon: ‘Amo te yino korop naenámpria yépéknámp arop támao ni, yino nánkár ankwap yépék mwanámp nie?’ ”
21 Am ke fek te Jisas kápae kare koumteouráp aropamp nkwakwe make touwe fwaprá kák, tá kápae kare kwatae-arop pouroukamp yéréperá kérép, tá kápae kare yi néneráp aropamp yi fwaprá kákámpono. 22 Ae námp fek Jisas am arop yaworan nopok kar pwarokwaprá arakrá sér, “Yumo akwapea Jonén kápae kare ankank yumo nkeria wawi nep táman farákáp kipo. Yi néneráp arop fárákap warko fwap nke, tá pu kor kwataeráp arop warko ferámpea paokop. Lepranap aropamp pourou yɨpi warko yiki kwapwe napono. Táte woupwi kéri yaknámp arop warko fwap woupwi wa napon. Tá sumpwinap arop warko ferámp napono. Ankank moráp arop fárákap Kwaromp Kwapwe Kare Kar wa napono. [d] 23 Arop onan mér námpao, maomp mér kwatae akwap mo námp te, mao fwap warákárrá yak naenámpon.”
24 Tá am arop yawor Jonén kar sámpá akwap nep wae akwap tenepo maok, Jisas koumteouráp aropan Jon yáraknámp kar farákápria sérrá, “Yumo wokwaek kwar saráp mek tukupap te, apae ankank nke mwaria tukupapon? Ae te yumo ouwirao nárákapá nár-pwatenámp kaeak nke mwaria tukupap nie? Mono. 25 Yumo apae ankank tukupá nkeapon? Ae te arop ankárankamp waempyam kwapwe kare yirɨmpea yak námpan nke mwaria tukupap nie? Táte mono. Kápae kare arop waempyam kwapwe yirɨria pourou yɨpi fek saráp ankank tinap arop kingomp nap mek tankáp i konapon. 26 Aeno yumo te mokope ankankan tukupá nkeapon? Yumo te profet ankárankan tukupá nkeap nie? Táte yeno. Ono yumwan sénampon: Mao te profetao maok, ponankor ankwap profetén kámákár akwapnámp arop tokwaeno. 27 Am arop táman Kwaro náráp Buk fek ono tére namp máman méntér wounáprá sérrá,
29 Tá koumteouráp arop ntia takis sámp konap aropao kuri am kar wawia sérrá, “Kareno! Kwaromp nɨnɨk te yae-párákono.” Am takrá sénap arop fárákap te Jonomp yaek ént mek nériapao sénapon. 30 Táte Farisi fákáre ntia lo mérnap arop fákáre te Kwaro kwapwe kare mwae kup yénkép námpan younkwe sɨnap te, Jonomp yaek ént mek nér moi napara napon. [f]
31 Tá Jisaso sérrá, “Mámá ke fekamp koumteouráp arop te mokope pourouráp aropono? 32 Am fárákap te némpouk tankáprá sokwaknap tárápu niampon. Tárápu kánanke-tárápao némpouk amore mek tankáprá sokwaknap tárápuan arakrá wumwi,
39 Takánko maok, am Farisi Jisasén koropaerá wumwi rimp támao am táman nkea, arakrá nɨnɨk, “Táte mámá arop profet kareao námp kwamp te, mámá yupu maomp puk sanda kwarákar námp nkea, mao i konámp ankank wae méria, am yupu te kwatae nɨnɨkráp yupunoria mér naeria námpon.”
40 Farisi takrá nɨnɨk nánko maok, Jisas maomp nɨnɨkan pwarokwaprá sérrá, “Saimon, ono amwan ankwap kar sénae.” Aeránko nopok Saimono sérrá, “Tisa, amo sénaenap kar sérae.” 41 Táte Jisaso wounáprá arakrá sér, “Arop yawor akwapea, arop ankwapan turunk nepo, ankwapan K100 sánk, ankwapan K10 sánk, 42 Maki tenánko, wakmwaek am arop yawor nopok sánk nenep pourou mo nánko te, am mani sánknámp aropao wampwenori pwar. Aenánko te am arop yawor te wa mani sánknámp aropan warákár tokwae námpono?”
43 Táte Saimono nopok kar pwarokwaprá sérrá, “Ono nɨk namp te, mani tokwae sámp námpao, nopok sánk monámp aropao námpono.” Táte Jisas sérrá, “Waráp kar te yae-párák támaono.”
44 Aeria maok, am yupu yaknámp mwaek sámp-arákarrá, Saimonén yénképrá sérrá, “Amo mámá yupu mapek nkeae. Ono waráp nap mek korop namp te, amo waráp tére konap aropan sénapo, onomp pu yárár moi námpono. Aeno mámá yupu mao náráp émti ti fek onomp pu kor yárária, náráp me pwae fek féki torokor námpono. [h] 45 Arop nap mek korop napo, aop mukur i konap te amo onan tak moi napono. Aeno mámá yupu te ono oukoumwan nap mek korop namp feknámpia koropea oukoumwan onomp puk aop mukur i konapnámp tak námpono. 46 Amo te onomp me korok wel kwarákár mo napo maok, mámá yupu te onomp puk sanda kwarokor námpono. 47 Aenámpantá, ono amwan sér rae: Mao te kápae kare kwatae nɨnɨkianánko, ono maomp kwatae nɨnɨk tirá épéri nampara, mao onan warákár tokwae námpon. Aeno arop kwatae nɨnɨk ankwap yinɨnkianánko, Kwaro maomp kwatae nɨnɨk tirá épérianámp te, maomp warákár te kánankeno.” 48 Aerá séria pwarará, Jisaso am yupuan sérrá, “Ono waráp kwatae nɨnɨk wae tirá épéri pwar nampono.” 49 Aerá séránko maok, táte am énénki tankáprá fépérnap aropao námoku kok arakrá sérar, “Mámá arop máte wa námp kwamp, nkwakwe make téreria kwatae nɨnɨkan kor tirá épér námpono?” 50 Táte Jisaso am yupuran sérrá, “Waráp onan mérnap támao amwan fwapi pap námpono. Amo am mér napara, akwapea yonkwae porokwe fek yakampo.” [i]
<- Luk 6Luk 8 ->- a Jo 4:51
- b Lu 8:41-42,49-55
- c 1 Kin 17:21-24
- d Ais 35:5-6; Mt 15:30-31; Mk 7:32-37; Lu 5:12-13; 7:12-16
- e Mal 3:1; Lu 3:2-6
- f Mt 21:32
- g Lu 5:30
- h Stt 18:4
- i Mt 9:2-6