5 Teero tiiró, Cristo atibʉ́recopʉre atirigʉ Cõãmacʉ̃mena wedeseriguere jóanoriro niiwʉ̃. Biiro jóanoã:
11 Niipetira judíoa paiá bʉ́recoricõrõ nucũjĩrã, wáicʉrare sĩã sóemonecorucuya. Cʉ̃́ã teero tiipacári, basocá ñañaré tiirére cosemasĩ́ña maniã. 12 Jesucristopeja sĩcãrĩrã cʉ̃ʉ̃ diariguemena basocá ñañaré tiirére cosepetírigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí siro, Cõãmacʉ̃ya wãmo diamacʉ̃́niñape jeanuãjeayigʉ. 13 Too síro Cõãmacʉ̃ niipetira Jesucristore ĩñatutirare cʉ̃ʉ̃ dutiriguere ãñurõ yʉʉri tiigʉ́daqui. Jesucristo toopʉ́ duigʉ, teerora wáaaro jĩĩgʉ̃, yuegʉ tiiquí. 14 Marĩ ñañaré tiirére acabógʉ, sĩcãrĩrã cʉ̃ʉ̃ diariguemena marĩrẽ ãñurã́ pʉtʉádoari tiiyígʉ. 15 Tee diamacʉ̃́rã niirĩ, Espíritu Santocã marĩrẽ “teerora niiã” jĩĩ wedequi. Cʉ̃ʉ̃ biiro jĩĩsʉguequi:
19 Teero tiirá, yáa wedera, Jesuyé díimena marĩ cuiro manirṍ Ãñunetõjõãri Tatiapʉre sããwara tiiróbiro niiã, cʉ̃ʉ̃mena wedeseada jĩĩrã. 20 Ãñunetõjõãri Tatiapʉ cãmotári casero Jesuyé õpʉ̃ʉ̃ queoré niicu. Jesús diari, tiicasero yigajõãyiro.[d] Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃ʉ̃ diariguemena Cõãmacʉ̃ niirṍpʉre pã́õyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pã́õremena marĩ Cõãmacʉ̃mena bapacʉtimasĩã. 21 Jesús paiaré dutigʉ́ peti ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ marĩye niiãdarere sãĩboságʉ niiĩ. 22 Cʉ̃ʉ̃rã́ marĩ “ñañaré tiirá niiã” jĩĩ tʉgueñamirirare wapa cʉohéra pʉtʉári tiirígʉ niiwĩ. Oco jũĩrĩmaníremena marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ cusonorira tiiróbiro niiã. Marĩ ñañaré tiiríguere cosepetínorirapʉ niiã. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ diamacʉ̃́ wãcũrémena, ãñurõ padeorémena sãĩã́da. “Teero padeoã́majãrã tiicú” jĩĩrṍ manirṍ sãĩã́da. 23 Cõãmacʉ̃ “teero tiigʉ́da” jĩĩriguere tiigʉ́daqui. Teero tiirá, wasoró manirṍ padeorucújããda. 24 Marĩ basiro biiro wãcũãda: “Cãmerĩ́ maĩã́rõ jĩĩrã, ãñurére tiiáro jĩĩrã, ¿deerope cʉ̃́ãrẽ tiiápuadari?” jĩĩ wãcũãda. 25 Jesuré padeorámena neãdurijããda sĩquẽrã tiirucúrobiro. Cʉ̃́ã tiiróbiro tiiróno tiirá, cãmerĩ́ wãcũtutuari tiiáda. “Marĩ Õpʉ̃ pʉtʉaatiadaro péero dʉsaa” jĩĩ wãcũrã, nemorṍrã cãmerĩ́ wãcũtutuari tiiáda.
26 Marĩ diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩpacara, ñañaré tiinemówara, ¿noãyé díimena teeré coseré bʉagári? Bʉayá manicú. 27 Ñañarõ tiiré peti Cõãmacʉ̃ tiirépere bʉaádacu. Pecame asiríme cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirirare sóerimepʉre jeaadacu. 28 Too sʉgueropʉre Moisés dutirére netõnʉcã́rigʉnorẽ pʉarã́ o ĩtĩã́rã ĩñaãrira wedesããri siro, cʉ̃ʉ̃rẽ bóaneõrõ manirṍ sĩãcõã́yira. 29 Mʉ́ã wãcũrĩ, Cõãmacʉ̃ macʉ̃rẽ “boorídojãga” jĩĩgʉ̃́nopere ¿nocõrõ ñañarõ tiinógʉ̃dari? Bayiró ñañarõ wáaadacu cʉ̃ʉ̃rẽ. Cʉ̃ʉ̃ Jesuré “booría” jĩĩré dícʉ jĩĩriqui. Jesuyé díi cʉ̃ʉ̃rẽ cosepacári, tee díire “wapamaníã” jĩĩ wedesequi. Teero biiri Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiimírigʉre ñañarõ jĩĩqui. 30 Cõãmacʉ̃ ateré wedeseriguere marĩ masĩã: “Yʉʉ cãmeboságʉda; yʉʉ wapa tiigʉ́dacu”,[e] jĩĩ jóanoã. Apeyecã́rẽ jóanoã: “Marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃yarare cʉ̃́ã ñañaré tiiré wapare ñañarõ tiigʉ́daqui”,[f] jĩĩ jóanoã. 31 Cõãmacʉ̃ catirucugʉ basocáre ñañarõ tiiré bayiró quioré niiã.
32 Mʉ́ãrẽ sicato wáariguere wãcũña. Tíatore mʉ́ã Jesús basocáre netõnére quetire tʉomasĩ́ãri siro, ñañarõ netõyíro. Mʉ́ã teero netõpacára, wãcũtutuarira niiwʉ̃. 33 Sĩquẽrã basocá ĩñacoropʉ ñañarõ jĩĩ buijã́norira niiwʉ̃; ñañarõ tiiápenorira niiwʉ̃. Apetó mʉ́ã menamacãrã teero ñañarõ netõrírare tiiápurira niiwʉ̃. 34 Mʉ́ã peresuwiipʉ niirã́rẽ bóaneõ ĩñarira niiwʉ̃. Ãpẽrã́ mʉ́ãyere ẽmarĩ, ʉseniremena nʉcãríra niiwʉ̃. Mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ cʉoádarepere “atiditá maquẽ nemorṍ ãñunetõnʉcãre niicu” jĩĩrira niiwʉ̃. “Tee petirícu” jĩĩrã, wãcũtutuarira niiwʉ̃. 35 Teero tiirá, cuiro manirṍ padeoyá. Teero padeorucúra, nemorṍ ãñurére ñeeãdacu. 36 Mʉ́ã ñañarõ netõrã́, wãcũtutua, padeorucújãrõ booa. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ boorére tiirí siro, cʉ̃ʉ̃ “ticogʉda” jĩĩriguere mʉ́ã ñeeãdacu. 37 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩ jóanoã: