6 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj nij soꞌ nij chumanꞌ, ne̱ caꞌmii natáj nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ me rej maꞌa̱n va̱j nij soꞌ caꞌnéj nij soꞌ chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa xcaj síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes cuentá cheꞌé Jesucristó a
7 Dan me se cuno síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ me síí me Jesucristó a. ꞌO̱ se taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, 8 ne̱ yoꞌó taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa curuviꞌ uún síí cuꞌna̱j Elías síí cayáán ga̱a naá, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j uún yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. 9 Tza̱j ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes cataj, ne̱:
―A̱j caviꞌ Juan, ne̱ xꞌneꞌ chihá Juan, quiꞌyáj a. Tza̱j ne̱ ne neꞌenj me yuvii̱ me síí nihánj, ne̱ tuꞌva nii da̱nj cheꞌé soꞌ rihanj maꞌ ―taj Herodes a.
Ga̱a ne̱ guun uxrá rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌvee quirii Jesucristó se chá ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo a
10 Dan me se namán chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé nu̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj suun nij soꞌ rej caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man taranꞌ nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ cuꞌna̱j Betsaida rej yaníj a. 11 Tza̱j ne̱ queneꞌen ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ rej caꞌanj Jesucristó, ga̱a ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ veꞌé caꞌmii Jesucristó ga̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ canocoꞌ man soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quinahuun nij síí ranꞌ, quiꞌyaj soꞌ do̱ꞌ a. 12 Dan me se nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii, ne̱ dan me se quinichrunꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij soꞌ rej chumanꞌ noco̱o chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ ma̱n veꞌ cara̱nꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, ma̱n se chá quiri̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ rej ma̱n níꞌ nihánj me se rcoꞌ quij me nihánj, ne̱ taj rej cara̱nꞌ nij soꞌ, taj se chá cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nihánj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
13 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Go̱ꞌ maꞌa̱n soj se chá cha̱ nij yuvii̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
―Tza̱j ne̱ taj se chá rihaan núj maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ ꞌu̱nꞌ rachrúún ne̱ vi̱j gue̱e̱ xcuaj ne̱, vaa rihaan núj na̱nj á. Tza̱j ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj núj, ne̱ quira̱a̱n núj se chá cha̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ nihánj na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
14 Dan me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo mán rej yoꞌ ta̱ꞌ asuun, ne̱ ino̱ me chana̱ ga̱ xnii ado̱nj. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
―Ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan yoꞌóó, quiꞌya̱j soj, ne̱ dan me se cunu̱u chre̱ꞌ ꞌo̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ yuvii̱ cane̱ ꞌo̱ ꞌo̱ rej, quiꞌya̱j soj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Pedró me síí me Jesucristó a
18 Dan me se ꞌo̱ güii caꞌanj Jesucristó ꞌo̱ rej yaníj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, mán rej yoꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ, cataj soꞌ, ne̱:
―Me si̱j mé ꞌu̱nj, taj nij yuvii̱ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
19 ―Vaa síí taj se vaa síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ mé so̱ꞌ ei. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ chugua̱nj. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa yoꞌó síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ xa̱ꞌ. Da̱nj taj ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ a.
20 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
―Ne̱ maꞌa̱n soj, ga̱a ne̱ me si̱j mé ꞌu̱nj, rá soj uún ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj Pedró:
―Síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
―Síí nihánj me taꞌníj síí ꞌe̱e̱ raj ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a.
36 Quisíj caꞌmii Diose̱, ga̱a ne̱ ta̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicunꞌ, queneꞌen nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ caráán tuꞌva nij soꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ, ne̱ güii guun da̱nj me se a̱ ꞌó yuvii̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ xnii nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, quiꞌyaj Jesucristó a
37 Dan me se cachén ꞌo̱ yanꞌ, ne̱ quisíj güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej rque̱ a. Ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a.
38 Ga̱a ne̱ dan me se nucua̱j ndoꞌo caꞌmii yoꞌo̱ síí ꞌnaꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―Achíín ni̱ꞌyáj rihaan so̱ꞌ se vaa cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ taꞌníj cheꞌé se o̱rúnꞌ ra̱a̱ soꞌ me taꞌníj, maestro ―taj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱― 39 Dan me se naruviꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, ne̱ taj niꞌyón snúú soꞌ, ne̱ aguáj soꞌ, ne̱ avii yatanꞌ tuꞌva soꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nana̱ chre̱e yoꞌ man taꞌníj, ne̱ sayu̱u̱n uxrá cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán taꞌníj ado̱nj. 40 Ne̱ dan me se cachíín ni̱ꞌyáj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ se vaa quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj maꞌ. ―Da̱nj cataj snóꞌo yoꞌ rihaan Jesucristó a.
41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó a:
―Dan me se síí ne amán rá me soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nimán soj, ne̱ a̱ me daj cache̱j ga̱ soj, ne̱ a̱ me daj ga̱a̱ naj nimanj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soj ga̱. Ni̱caj so̱ꞌ man xnii caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rihanj cuaj á ―taj Jesucristó a.
42 Dan me se ga̱a ꞌnaꞌ xnii, ne̱ nu̱ꞌ snúú xnii, ne̱ naxruꞌ xnii, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj soꞌ nimán xnii, ne̱ dan me se curiha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán xnii, ne̱ nahuun sa̱ꞌ xnii, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ nagoꞌ Jesucristó man xnii rihaan rej xnii a. 43 Ga̱a ne̱ queneꞌen nij yuvii̱ se vaa nucua̱j ndoꞌo Diose̱ síí quiꞌyaj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj nu̱ꞌ nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj uún Jesucristó se vaa vaa güii cavi̱ꞌ soꞌ a
Dan me se caráyaꞌa̱nj cunuda̱nj yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
44 ―A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiniꞌyón soj nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ maꞌ. Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ me se vaa güii nago̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj rihaan yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
45 Tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó, ne̱ ne caꞌve̱j rá Diose̱ xca̱j nij soꞌ cuentá maꞌ. Ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé nana̱ yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me síí me síí gu̱un chij doj a
46 Dan me se guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó caꞌmii cunuꞌ nij soꞌ me nij soꞌ gu̱un chij doj a. 47 Tza̱j ne̱ xcaj Jesucristó cuentá da̱j vaa nimán nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa soꞌ raꞌa ꞌo̱ neꞌej, ne̱ nica̱j soꞌ cachrón soꞌ xꞌnúú soꞌ, 48 ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ neꞌej nihánj cheꞌej, ne̱ adi̱ꞌ ma̱ꞌanj me aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. Dan me se síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj me se nuveé o̱rúnꞌ ꞌu̱nj me aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ maꞌ. Ma̱a̱n Diose̱ ya̱ síí caꞌnéé mán ꞌu̱nj me aráj cochro̱j ya̱ soꞌ ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ ya̱ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se síí nica̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj a ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa me maꞌa̱n síí ne unuꞌ ga̱ soꞌ me tuviꞌ soꞌ a
49 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a:
―Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a.
50 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ gue̱e̱ rá soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soꞌ da̱nj ei. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí ne unuꞌ ga̱ soj, tza̱j ne̱ tuviꞌ soj me soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan Juan do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, rihaan síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, se vaa nij caꞌmii ro̱j soꞌ a
51 Dan me se ga̱a nichru̱nꞌ güii quina̱nꞌ Jesucristó xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ caꞌnéé nucua̱j nimán soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. 52 Dan me se caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan do̱j síí chéé ga̱ soꞌ quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ nano̱ꞌ nij soꞌ veꞌ cara̱nꞌ nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí caꞌanj suun, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ ya̱nj nij síí samaritano a. 53 Tza̱j ne̱ quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ tucuá nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se guun rá soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. 54 Dan me se ga̱a queneꞌen ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó ro̱j síí cuꞌna̱j Jacobo ga̱ Juan, se vaa quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, cataj ro̱j soꞌ:
―Me rá so̱ꞌ cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Diose̱, ne̱ caꞌne̱j Diose̱ yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nij síí samaritano naꞌ ―taj ro̱j soꞌ, xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
55 Tza̱j ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó a:
―Ne neꞌen soj da̱j si̱j me soj ne̱ guun da̱nj rá soj a. Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ti̱cavíꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ maꞌ. Cheꞌé yan ti̱nanii ꞌu̱nj man yuvii̱ rihaan sayuun caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.