1 Jesu camajare cʉ cabuioricaro bero ape wame cʉ buerãre na cabuioyupʉ tunu:
2 Seis cãnacã rʉmʉri bero jĩcaʉ ʉ̃taʉ caʉmʉaricʉpʉ cáaájupʉ Jesu. Pedro, Jacobo, Juan na jetore na cajee aájupʉ cʉ mena. Topʉ eja, ti ʉ̃taʉpʉ ãnaa na catʉjʉjoro Jesu cʉ cabaurije ricati cabauyupe. 3 Cʉ jutii seeto ajiya, seeto majuu cabotiyupe. Camaja sabaũ mena jutii cabotirije na cacojero netoro cabotiyupe. 4 To bairo cabairi paʉna Elías, to bairi Moisé buia nʉcari Jesu mena cawadapeni tʉjʉnucuñuparã. 5 To bairo na cabairo tʉjʉʉ Pedro maca ocõo bairo caĩñupʉ Jesure:
6 Jesu buerã caacʉa netocoajuparã. To bairi Pedro dope bairo ĩ majiquetibacʉna to bairije caĩcõañupʉ. 7 To bairo Pedro cʉ caĩri paʉna bujeri bʉrʉa na cabuje bipe ájupe. To bairi bʉrʉa bujeri bʉrʉa watoapʉ ocõo bairo caĩ wadaro caapiyuparã:
8 To bairo caĩro bero catʉjʉjobajuparã tunu. Jesu jĩcaʉna cʉ catʉjʉnucuro catʉjʉyuparã. Aperã cʉ mena catʉjʉnucuricarã camañuparã.
9 To cõona ʉ̃taʉpʉ cãnana na carui aáto Jesu to bairo cabairo na catʉjʉriquere aperãre cabuio rotiquẽjupʉ:
10 To bairi aperãre buioquẽnana na jetona catʉgooñañuparã. To bairo tʉgooñari caame ĩ jeniñañuparã:
12 —Cariape ĩma. Elías cʉ cáatípena cãñupa Dio yʉre cʉ cajooparo jʉgoye. Camajare na cayeri quenoo jʉgoyeyepaʉ cãmi. Dio ye queti ucarica pũuropʉ ocõo bairo baigʉmi Dio cʉ cajooricʉ ati yepapʉ ejaʉ, ĩ ucarique ã: “Yʉ tʉjʉteebana yʉre popiyeyegarãma,” ĩ ucarique ã. 13 Cariape mʉjaare yʉ ĩ: Elías ãnacʉ caejatʉgawĩ mere. Cʉ caejabato quena tirʉmʉpʉ macana, “Elías atígʉmi,” na caĩricʉ Juãre, “Cʉna ãmi,” cʉ caĩ tʉjʉquẽma. Na caboorije maca cʉ cájuparã, cʉ jĩarã. To bairo ána tirʉmʉpʉ macana na caĩ ucaricarore bairona cabaiyupa Juãre.
14 Ʉ̃taʉpʉ caejaricarã na mena macana na cãnopʉ rui ejarã camaja capãarã cãnare catʉjʉyuparã. Aperã quena judío majare cabuerã Jesu buerã mena seeto caame wada canamuñuparã. 15 To bairi Jesu na tʉpʉ cʉ carui ejaro tʉjʉrã catʉjʉ acʉacoajuparã. To bairi cʉ tʉpʉ atʉ aáti, cʉ cañuu rotira aájuparã. 16 To bairo na cáto:
17 To bairo cʉ caĩ jeniñaro apii jĩcaʉ na paarãacã watoapʉ cãcʉ cʉ caĩ yʉyupʉ Jesure:
19 To bairo cʉ caĩro apii ocõo bairo caĩñupʉ Jesu cʉ buerãre:
20 To bairo cʉ caĩro Jesu tʉpʉ cawimaʉre caneajuparã. Cawimaʉre Jesu tʉpʉ na caneatóna majiña mano cawimaʉre cʉ caria ñaro cʉ cájupʉ wãti tunu. To bairo cʉ cáto cawimaʉ maca roca cumu, yugui mecʉ, cʉ rijeropʉ jopo tu, cabaicoajupʉ. 21 To bairo cʉ cabairo tʉjʉri Jesu cawimaʉ pacʉre cajeniñañupʉ:
23 To bairo cʉ caĩro Jesu maca ocõo bairo cʉ caĩñupʉ:
24 To bairo cʉ caĩro apii cawimaʉ pacʉ tutuaro ĩ, seeto Jesure cʉ caĩ jeniñupʉ:
25 Jesu camaja capãarã na tʉpʉ na caatʉ ató tʉjʉʉ wãtire roca buʉ ocõo bairo caĩñupʉ:
26 To bairo cʉ caĩrona wãti cʉ caawaja buti aátona cawimaʉ caria ñacoajupʉ tunu. To bairo bai, ria yajicoacʉre bairo cabaiyupʉ. To bairi aperã maca:
27 Jesu maca cʉ wamopʉ ñeri, cʉ catʉ̃ga wamʉo nʉcoñupʉ. To bairo cʉ cátona cawamʉ nʉcacoajupʉ yua.
28 Cabero Jesu wiipʉ cʉ cajãaro cʉ buerã aperã na caapiquẽtopʉ cʉ caĩ jeniñañuparã:
29 To bairo na caĩro:
30-31 To bairi Césarea Filipopʉ cãnana Galilea yepapʉ cáaácoajuparã tunu. Topʉ na cáatíere aperã na camajiro cabooquẽjupʉ Jesu, cʉ buerã jetore na ĩ buiogʉ. Ocõo bairo na caĩ buioyupʉ:
32 Cʉ buerã maca to bairo cʉ caĩrijere caapi majiquẽjuparã. Api majiquetibana quena, “¿Dope bairo ĩgʉ mʉ ĩti?” cʉ caĩ jeniña uwiyuparã.
33 Cabero Capernaum cawamecʉti macapʉ caejayuparã. Ti macapʉ eja, na cãni wiipʉ na cajãaro bero cʉ buerãre na caĩ jeniñañupʉ Jesu:
34 Na maca mapʉre aána, ¿ni maca mani mena macacʉ nipetiro netoro caroti majii cʉ anicʉti? caame wada peniricarã aniri cʉ cayʉquẽjuparã. 35 To bairi Jesu ejanumu, cʉ buerã doce majuu cãnare pijo, na caĩñupʉ:
36 To bairo ĩ, jĩcaʉ cawimaʉre cʉ pijo, na watoapʉ cʉ catʉjʉnucu rotiyupʉ. Cʉ tʉjʉnucu roti, cʉ ne mʉgoñari ocõo bairo caĩñupʉ cʉ buerãre:
37 —Ani cawimaʉre bairo cãna cawatoa cãna na cãnibato quena yʉ carotiro mena nare mʉja cátinemoata yʉrena átinemorã mʉja áa. Yʉre cátinemorã maca yʉ Pacʉre átinemorã áama, caĩñupʉ Jesu cʉ buerãre.
38 Cabero Jesure cʉ caĩ buioyupʉ Juan:
39 To bairo cʉ caĩro apii Jesu maca ocõo bairo cʉ caĩñupʉ Juãre:
42 ’Noo yʉre canʉcʉbʉgorãacãre rooro na cáto cácʉ ũcʉ Dio cʉ capopiyeyepaʉ majuu anigʉmi. Nemoona ʉ̃ta capairica mena cʉ wamʉ tutupʉ jia yori caʉ̃cʉari yapʉ roca ñuacõa jooata ñuuboro. To bairo átato nemoona bai yajiri cabero yʉ yarãre rooro na cáto áti rooye tuuquetiboʉmi. 43 Mʉja wamo mena rooro átigarã pa ta rocaricarore bairo ána to cõona caroorije áti janaña. Jĩca wamo mana anibana quena Dio tʉpʉ to cãnacã rʉmʉ mʉja cãno maca ñuubʉja. Pʉga nʉgoapʉna cawamoricʉna anibana quena pero cayatiqueti peropʉ mʉja cáaáto ñuuquetiboro. 44 Pero to bairo to caʉ̃nucucõarije to cãnibato quena becoa riaqueti majuucõagarãma. 45-48 Mʉja rʉpo mena rooro átigarã quena pa ta rocaricarore bairo ána to cõona caroorije áti janaña. Jĩca rʉpo mana anibana quena Dio tʉpʉ to cãnacã rʉmʉ mʉja cãno maca ñuubʉja. Pʉga nʉgoapʉna rʉporicʉna anibana quena peropʉ mʉja cáaáto ñuuquetiboro. To bairona mʉja capeari mena ape wame tʉjʉri caroorijere mʉja cátigaro mʉja capeari pĩa rocaricarore bairo tʉjʉ janacõaña. Cacapea mana anibana quena Dio tʉpʉ mʉja cáaáto ñuubʉja. Pʉga capeapʉna cape cʉtiri peropʉ mʉja cáaápata ñuuquetiboro. Topʉ pero to caʉ̃nucucõabato quena becoa ria yajiqueti majuucõagarãma.
49 ’Camaja nipetiro ʉgariquere roarã pero mena jeto roanucuma. To bairi tiere bairo nipetiro yʉre caapi nʉcʉbʉgorã popiye tamʉori bero netobʉjaro tʉgooña ocabʉtigarãma yua. 50 Moa caocaarije ñuubʉja. Caocaaquẽtie macare dope bairo caocaaro áti majiña maa. Moa caroaro caocaarijere bairo caroaro ãña. To bairi ame quẽrique mano aninucuña mʉjaa.
<- SAN MARCOS 8SAN MARCOS 10 ->