5 Yawu gârâmâ Yura lohimbi seseŋgâlâkŋe den ya nâŋgâŋetâ ki bulâŋe otmu lok hilâm ihi nombotŋe mâtâwân in yâhâm gewi ya ekyongoŋetâ menduhuakbi. Menduhuakŋetâ Yura lok yaŋe lok menduhuyekbi ya tepyeŋan kânâŋgâŋetâ dâiakmâ Paulo yet Sila pâinyelekmâ Yasongât emelan ariwi. 6 Emelan ari pâinyelekŋetâ biatmu Yason otmu Yesuhât komolân gâtŋe lok nombotŋe meyekmâ papatolipyeŋe yeŋgâlen ari den âiân katyekmâ yuwu sâwi. “Yasonŋe lok yâhâp dâim emetŋan katyelekmu tawot. 7 Yâkŋe lohimbi kendâyiŋgimutâ kuk kapam otmai. Yâkŋe nengât kapiân taka tatmâ Roma kunnenŋahât den bet pilâm lok kutdâ âiŋe, kutŋe Yesu sâm, “yâkŋe tihitnenŋe otmap” yawu sâm yâkât den lohimbi eknongom tawot.” 8 Yawu sâŋetâ kapi ambolipŋe otmu papatolipyeŋaŋe den ya nâŋgâm biwiyeŋan tâlimu kuk pato otbi. 9 Yawu otmâ papatolipyeŋaŋe Yason otmu bukulipŋe ekyongoŋetâ tewetsenŋe katmâ pâi emetŋe puluhum kioŋbi.
13 Yawu gârâmâ Pauloŋe Berea kapiân ari Anitâhât den ekyongomu nâŋgâŋetâ bulâŋe olop yakât den pat sâm haok tuhuŋetâ Tesalonike kapiân arimu Yura lohimbiŋe nâŋgâŋetâ bâleop. Nâŋgâŋetâ bâlemu Berea kapiân ari kapi ambolipŋe biwiyeŋan kuiŋ kuiŋ kendâyiŋgiwi. 14 Yawu otŋetâ Sila yet Timoteo yamâ Berea kapiân talowot. Yâhâ Paulo yamâ Yesuhât komotŋe ekuŋetâ kapi ya pilâm saru ginŋan ariop. 15 Otmu Yesuhât komolân gâtŋe lok nombotŋaŋe Paulo dâim ari Aten kapiân katmâ âwurene sâm otŋetâ yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe Sila yet Timoteo ekyotgoŋetâ in yawu takaromawot.” Yawu sâm ekyongomu âwurem Berea ariwi.
16 Pauloŋe Sila yet Timoteo yetgât mambotyitgim Aten kapiân talop. Yan tatmâ Porom Lâpio topŋe topŋe hâwim kânâŋgâŋetâ talop ya ekmâ biwiŋe kâlâp siop. 17 Yawu otmâ Yura lohimbi yeŋgât miti emetŋan yâhâ Yura lok nombotŋe otmu Girik lok nombotŋaŋe Yura yeŋgâlen torokatmâ Anitâ mepaeminiwi yâk orop tatmâ den sahaŋgiwi. 18-21 Aten kapi ambolipŋe otmu lok nombotŋe kâlepŋehembâ taka yan kandi manbiŋe den aŋgo teteminiop yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgune sâm alahu gulahu otmâ manminiwi. Yawu gârâmâ Pauloŋe hilâm ârândâŋ sombemân ari lohimbi ya Yesuhât den pat âlepŋe ekyongomu den sahaŋgiminiwi. Otmu kapi yan lok nâŋgân nâŋgânyeŋe orop komot yâhâp manbi, kutyeŋe Epikue, otmu âlâmâ Sitoik. Komot yapâ gâtŋaŋe Paulo orop tatmâ den sahaŋgiwi. Nombotŋaŋe Paulohât yuwu sâwi. “Lok yuŋe den ihilâk sâmap. Nâŋgân nâŋgânŋe bia.” Yawu sâwi. Otmu Anitâŋe Yesu mumuŋambâ mem yahalop yakât den pat âlepŋe Pauloŋe ekyongomu nombotŋaŋe yuwu sâwi. “Lok yuŋe lohimbi ondowângen mansai ya yeŋgât Porom Lâpio yakât yap.” Yawu sâm den âiân katne sâm den sâsâ emetŋe âlâ, kutŋe Aripako sâm, yan dâim yâhâ katŋetâ kinmu yuwu sâm âikuwi. “Gâŋe den aŋgo eknongom gat ya nâŋgâmunŋe ki keterakningimap. Yakât otmâ topŋe sâm heŋgeŋgurâ nâŋgâne.” Yawu sâwi.
29 Anitâŋe umut biwinenŋe katningimu yâkât sen mansain. Yakât otmâ nenŋe eŋgatnenŋeâk otmâ kât, goli, me siliwa, yaŋe mem Anitâhât kundenŋe tuhunomgât dop âlâ ki tap. 30 Anitâhât topŋe hâum pâpgum manmâ gamai yakât nâŋgâm ki hilipyongop. Yawu gârâmâ âun yukârâmâ ya pesuk yap. Âun yukârâmâ lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ arain nen kerekŋe orotmeme bâleŋe bet pilâm yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim tem lâuwaŋginomgât sâop. 31 Otmu ikŋe hoŋ bawaŋaŋe nen lohimbi kerek den âiân katnenekmâ topnenŋe mem tetem matŋe ningimu ârândâŋ otbuap yakât sâpŋe kalop. Otmu nen kerekŋe lok yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomgât Anitâŋe mumuŋambâ mem yahalop.” Yawu sâm ekyongop.
32 Yâhâ “mumuŋambâ mem yahalop” yawu sâm ekyongomu lok nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ tânyeŋe hutuk sâmu senŋan gem giriŋbaŋgiwi. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ yuwu sâm ekuwi. “Den yat yu sâp âlâen âwurem ga âlâkuâk sârâ nâŋgânom.” 33 Yawu sâŋetâ Pauloŋe pilâyekmâ kioŋop. 34 Otmu lok nombotŋaŋe Yesuhâlen biwiyeŋaŋe kepeim Paulohâlen torokatbi. Yâk yeŋgâlen gâtŋe lok âlâ, kutŋe Dionisio sâm, yâhâmâ nâŋgân nâŋgânŋe pato. Yâkŋe Aripako emelan yâhâ lok nombotŋe orop den otminiwi. Otmu imbi âlâ, kutŋe Damari sâm, otmu lohimbi nombotŋe ki yongonsan.
<- Aposolo 16Aposolo 18 ->