List apoštola Pavla kresťanom v Ríme

1 Ja, Pavol, som služobníkom Ježiša Krista, ktorý si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu dobrú správu. 2 V svätých písmach ju Boh už dávno zasľúbil prostredníctvom svojich prorokov. 3 Je to evanjelium o jeho Synovi, ktorý je ako človek potomkom Dávida, 4 zároveň však o ňom Duch svätosti dosvedčil, že je Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie. Tým Synom je Ježiš Kristus, náš Pán. 5 Od neho som prijal milosť a poverenie privádzať ľudí všetkých národov k poslušnosti viery. 6 Aj vy ste z tých, ktorí boli povolaní, aby patrili Ježišovi Kristovi. 7 A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

8 Predovšetkým ďakujem Bohu za každého z vás. Veď vďaka Ježišovi sa o vašej viere hovorí po celom svete. 9 Sám Boh, ktorému z celého srdca slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslím 10 a neprestajne ho prosím, aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa. 11 Túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mi Svätý Duch daroval. 12 Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.

13 Milí bratia, bol by som rád, aby ste vedeli, že som k vám plánoval prísť už neraz. Chcel som, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo. 14 Cítim sa totiž dlžníkom národom, vyspelým aj barbarským, vzdelaným aj nevzdelaným, 15 a z toho pramení moja túžba šíriť dobrú správu aj u vás v Ríme. 16 Nehanbím sa za evanjelium, lebo je v ňom Božia moc na záchranu každého, kto verí: najprv pre Židov a teraz aj pre pohanov. 17 V ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: „Spravodlivý bude žiť z viery.“

18 Ale Boh odhaľuje svoj hnev voči všetkým, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu. 19 Veď všetko, čo môže človek o Bohu poznať, zjavil Boh aj im. 20 Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu ľudia poznávať uvažovaním nad celým stvoreným svetom. Nikto sa nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.

21 Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho, ani mu neboli vďační. Vlastné myšlienky ich zviedli do márnosti a nerozumné srdce sa im zatemnilo. 22 Tvrdia o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva. 23 Namiesto toho, aby uctievali večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov.

24 Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú svoje vlastné telá. 25 Vymenili Božiu pravdu za lož a namiesto Stvoriteľovi sa klaňajú a slúžia Bohom stvoreným veciam. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky! Amen. 26 Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený. 27 Aj muži namiesto prirodzeného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak sami na sebe znášajú trest za svoju zvrátenosť. 28 Keďže odmietli to, čo môže človek o Bohu naozaj poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí. 29 Ich život je plný neprávosti, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Sú plní závisti, vraždenia, konfbdtov, intrigánstva a zlomyseľnosti. 30 Ohovárajú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, vymýšľajú hriešne veci, nectia si rodičov. 31 Sú nerozumní, zradní, nepoznajú lásku ani zľutovanie. 32 Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale takéto konanie schvaľujú aj u iných.

Rimanom 2 ->