1 Ježiš im vyrozprával ďalšie podobenstvo o nebeskom kráľovstve.

2 „S nebeským kráľovstvom je to totiž podobné ako s kráľom, ktorý vystrojil svojmu synovi svadbu. Pozval veľa hostí, a keď bola svadobná hostina pripravená, 3 poslal sluhov, aby ich priviedli, ale hostia odmietli prísť. 4 Preto poslal ešte raz sluhov s odkazom: ‚Slávnostná hostina je pre vás pripravená, poponáhľajte sa!‘

5 Ale pozvaní jeho odkaz nebrali vážne. Jeden odišiel na pole, iný za obchodom, 6 podaktorí sa dokonca zmocnili kráľových poslov, zbili ich a niekoľkých aj zabili. 7 To kráľa rozhnevalo, poslal oddiely vojska, dal vrahov pobiť a ich mesto vypáliť.

8 Vtedy povedal svojim poslom: ‚Svadobná hostina je pripravená, ale pozvaní hostia jej neboli hodní. 9 Choďte na križovatky za mestom, kde je veľa ľudí a pozvite na svadbu každého, koho stretnete.‘

10 Poslovia teda šli a priviedli všetkých, ktorých stretli, dobrých aj zlých, takže sa svadobná sieň naplnila. 11 Keď vstúpil kráľ, aby privítal hostí, zazrel jedného, ktorý si neobliekol pripravené svadobné šaty.

12 ‚Priateľ môj, ako si sa odvážil prísť bez svadobného odevu?‘ vyčítal mu. Ten nevedel, čo má odpovedať. 13 Vtedy kráľ rozkázal sluhom: ‚Poviažte ho a vyhoďte von do tmy. Tam bude len nárek a utrpenie.

14 Lebo všetci sú pozvaní do Božieho kráľovstva, ale Boh prijme len tých, ktorí prijali jeho pozvanie.‘ “

15 Farizeji sa stretli a dohodli, čo urobia, aby Ježiša prichytili pri slovách, ktoré by potom mohli použiť na jeho obžalobu. 16 Poslali k nemu svojich žiakov spolu s Herodesovými stúpencami a tí povedali: „Majstre, vieme, že si čestný a že pravdivo učíš ceste k Bohu bez ohľadu na to, aké má kto postavenie. 17 Tak nám teda povedz: je správne odvádzať rímskemu cisárovi daň?“

18 Ale Ježiš postrehol ich zlý úmysel a povedal: „Vy pokrytci! Chcete ma dobehnúť? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!“ Podali mu denár.

20 „Koho obraz a meno sú na ňom vyrazené?“

21 „Cisárove,“ odpovedali.

„Tak teda dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, dávajte Bohu,“ povedal Ježiš. 22 Zaskočení tou odpoveďou ho nechali tak a odišli.

23 V ten deň za ním prišli aj saduceji, ktorí tvrdia, že vzkriesenie z mŕtvych nie je možné, a spýtali sa ho: 24 „Majstre, v Mojžišovom zákone čítame, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod. 25 U nás sa vyskytol takýto prípad: Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a potom bezdetný umrel, takže jeho žena sa stala manželkou druhého brata. 26 Aj tento umrel bezdetný a takto sa to opakovalo aj s tretím až po siedmeho. 27 Napokon umrela aj žena. 28 Ktorému z tých bratov bude po vzkriesení patriť? Bola predsa manželkou všetkých siedmich!“

29 Ježiš im odpovedal: „Klamete sami seba, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc. 30 Po vzkriesení sa ľudia nebudú ženiť ani vydávať. Budú ako anjeli v nebi, ktorí sa nesobášia. 31 A čo sa týka vzkriesenia z mŕtvych, pozorne čítajte Písmo. Ako nazýva Boh sám seba? 32 Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ 33 Tieto odpovede urobili na dav hlboký dojem.

34 Ale keď sa farizeji dopočuli, ako Ježiš umlčal saducejov, zišli sa 35 a poverili jedného zo znalcov Zákona, aby ho pokúšal: 36 „Majstre, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“

37 Ježiš mu odpovedal: „Miluj Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou aj mysľou. 38 To je prvé a najdôležitejšie prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Miluj svojho blížneho ako samého seba. 40 Tieto dve prikázania v sebe zahŕňajú celý Mojžišov zákon aj učenie prorokov.“

41 Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal: 42 „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“ 43 Povedal im: „Ako to, že ho potom Dávid vedený Duchom volá svojím Pánom, keď hovorí: 44 ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov k nohám?‘ 45 Ak ho Dávid volá Pánom, ako môže byť aj jeho synom?“

46 Nevedeli mu odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa už nikto neodvážil nachytať ho nejakými otázkami.

<- Matúš 21Matúš 23 ->