12 „Jeden vznešený a bohatý muž odišiel do ďalekej krajiny, aby sa tam dal korunovať a vrátil sa späť ako kráľ. 13 Pred svojím odchodom si zavolal desiatich sluhov, každému z nich zveril určitú sumu a povedal: ‚Kým sa vrátim, investujte tie peniaze tak, aby priniesli úžitok.‘ 14 Ale niektorí z jeho občanov ho nenávideli a poslali poslov s odkazom: ‚Nechceme, aby sa tento stal naším kráľom.‘ 15 No on sa po nejakom čase predsa vrátil ako kráľ a dal si predvolať sluhov, ktorým zveril peniaze. Chcel zistiť, ako s nimi hospodárili. 16 Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, získal som desaťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘ 17 ‚Výborne‘, pochválil ho kráľ. ‚Si dobrý hospodár. Keďže si verne zaobchádzal s tým málom, čo som ti zveril, za odmenu ťa menujem správcom nad desiatimi mestami.‘
18 Potom pristúpil ďalší sluha: ‚Pane, získal som päťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘ 19 Aj toho pán pochválil a ustanovil ho správcom nad piatimi mestami. 20 Nakoniec prišiel sluha, ktorý povedal: ‚Pozri, to je to, čo si mi zveril. Celý čas som to nosil pri sebe a ochraňoval, 21 lebo som sa ťa bál. Si totiž prísny – žiadaš aj to, čo si nedal, a žneš, čo si nezasial.‘ 22 Tomu človeku kráľ povedal: ‚Tvoje vlastné slová ťa odsudzujú, ty zlý sluha! Vedel si, že som prísny človek, beriem, čo som nedal a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si moje peniaze aspoň nezveril správcom peňazí, aby priniesli nejaké úroky?‘ 24 Potom sa obrátil k tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite mu tie peniaze a dajte tomu, čo získal najviac.‘ 25 Namietli: ‚Pane, ale veď on už má desať!‘ 26 Kráľ však odpovedal: ‚Áno, ten, čo má, dostane ešte viac; a ten, čo nemá, príde aj o to, čo má. 27 A nepriateľov, ktorí ma nechceli za kráľa, priveďte sem a pred mojimi očami ich pobite.‘ “ 28 Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, pokračoval v ceste do Jeruzalema.
32 Šli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, prišli majitelia a spýtali sa ich: „Prečo to osliatko odväzujete?“ 34 Odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 Potom osliatko priviedli k Ježišovi, prestreli mu na chrbát svoje plášte a pomohli Ježišovi vysadnúť. 36 A ľudia rozprestierali svoje plášte na cestu, po ktorej šiel. 37 Keď sa priblížil k Olivovému vrchu, začal zástup učeníkov nadšene a hlasno chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré na vlastné oči videli. 38 Volali: „Nech Boh požehná kráľa, ktorý prichádza v jeho mene! Nech je pokoj medzi nebom a zemou! Sláva Bohu na výsostiach!“ 39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu dohovárali: „Napomeň svojich učeníkov!“ 40 Ale Ježiš im odpovedal: „Ak by oni mlčali, budú kričať kamene popri ceste.“
47 Ježiš potom deň čo deň vyučoval v chráme. Veľkňazi, učitelia Zákona i vodcovia ľudu ho chceli zabiť, 48 ale nevedeli, ako to urobiť, lebo ľudia ho dychtivo počúvali.
<- Lukáš 18Lukáš 20 ->
Languages