1 Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal ich dary a obete za hriechy. 2 Keďže sám je človek so všetkými slabosťami, môže spolucítiť s tými, čo sú nechápaví a blúdia. 3 Preto je povinný prinášať obete nielen za hriechy ľudu, ale aj za seba.

4 Za veľkňaza sa nikto nemôže vymenovať sám. Touto úlohou ho poveruje Boh ako kedysi Árona. 5 Ani Kristus si neprisvojil čestnú hodnosť veľkňaza sám, poctil ho ňou ten, ktorý povedal: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.“ 6 A na inom mieste hovorí: „Naveky budeš kňazom, ako bol kedysi Melchizedech.“

7 Ježiš za svojho pozemského života s bolestným utrpením a slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou. A Boh ho pre jeho pokoru počul. 8 A hoci bol Božím Synom, naučil sa poslušnosti v utrpení, ktoré podstúpil. 9 Tak dosiahol dokonalosť a všetkým, ktorí ho poslúchajú, stal sa Záchrancom a Vykupiteľom. 10 Boh sám ho ustanovil za veľkňaza, ako bol kedysi Melchizedech.