1 Kým boli Pavol a Barnabáš v Antiochii, prišli niektorí ľudia z Judska a začali poúčať bratov: „Ak sa nedáte obrezať, ako to predpisuje Mojžišov zákon, nebudete zachránení.“ 2 Pavol a Barnabáš s tým nesúhlasili a vypukol medzi nimi spor. Napokon sa rozhodli, že Pavol a Barnabáš aj s niekoľkými bratmi z Antiochie odcestujú do Jeruzalema a predložia tento problém apoštolom a starším. 3 Zbor ich teda vyslal na cestu. Išli cez Feníciu a Samáriu a všade rozprávali o tom, ako aj pohania začínajú veriť v Pána Ježiša. Táto správa spôsobovala všetkým veriacim veľkú radosť. 4 V Jeruzaleme ich srdečne prijal celý zbor, starší i apoštoli. Aj tým rozprávali, čo všetko Boh prostredníctvom nich vykonal. 5 Ale hneď sa ozvali niektorí kresťania, bývalí farizeji, a upozornili: „Aj obrátení pohania sa musia dať obrezať a treba im prikázať, aby sa riadili Mojžišovým zákonom.“ 6 A tak sa apoštoli a starší zišli, aby sa o tom poradili. 7 Po dlhej a náročnej debate sa prihlásil o slovo Peter: „Milí bratia, viete veľmi dobre, že si ma Boh pred časom vybral, aby som zvestoval evanjelium pohanom a oni tak mohli uveriť. 8 A Boh, ktorý vidí do srdca človeka, sa k nim priznal a dal im Svätého Ducha takisto ako nám. 9 A nerobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, lebo aj ich srdce očistil vierou. 10 Prečo teraz pokúšate Boha a chcete vložiť na chrbát nových kresťanov bremeno, ktoré nevládali uniesť ani naši otcovia, ani my? 11 Veríme predsa, že sme rovnako ako oni zachránení milosťou Pána Ježiša.“ 12 Po tejto reči celé zhromaždenie stíchlo a pozorne vypočulo Pavla aj Barnabáša, aké veľké zázraky konal Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi.

13 Keď dohovorili, ujal sa slova Jakub: „Bratia, rád by som vám niečo povedal. 14 Práve sme počuli od Šimona Petra, ako Boh prvý raz prejavil pohanom svoju milosť a povolal ich za svoj ľud. 15 To sa celkom zhoduje so slovami proroka:

16 ‚Navrátim sa zase a znovu postavím Dávidov zborený príbytok, z jeho ruín ho znovu postavím a obnovím ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, ktoré mi patria. Tak hovorí Pán, ktorí to činí 18 a ktorý to oznámil už pred vekmi.‘ 19 Môj názor teda je, že by sme nemali na pohanov, ktorí sa obrátili k Bohu, nakladať zbytočné bremená. 20 Radšej im napíšme, aby sa vyhýbali všetkému, čo súvisí s pohanskou modloslužbou, aby sa chránili smilstva a nejedli mäso zadusených zvierat, ani ich krv. 21 Veď Mojžišov zákon sa už oddávna vyučuje každú sobotu v synagógach a má dosť kazateľov.“

22 S týmto návrhom súhlasilo celé zhromaždenie. Apoštoli a starší rozhodli, že zvolia dvoch zástupcov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, aby im oznámili, na čom sa uzniesli. Vybrali dvoch popredných bratov z vedenia zboru, a to Júdu nazývaného Barsabáš a Sílasa.

23 Poslali po nich list s týmto znením: „My, apoštoli a starší, vaši bratia, posielame srdečný pozdrav vám, svojim bratom v Antiochii, Sýrii a Cilícii, ktorí ste boli kedysi pohanmi.

24 Dozvedeli sme sa, že vás niektorí naši bratia svojimi rečami znepokojili a spochybnili vaše spasenie, hoci ich tým nikto nepoveril. 25 Preto sme sa jednomyseľne rozhodli, že zvolíme dvoch zástupcov a pošleme ich k vám s našimi milovanými bratmi Barnabášom a Pavlom, 26 ktorí v službe pre nášho Pána Ježiša Krista nasadzujú vlastné životy. 27 Posielame vám tiež Júdu a Sílasa, ktorí vám to, čo píšeme, potvrdia aj ústne. 28 Duch Svätý i my považujeme za dobré, aby vás nikto nezaťažoval povinnosťami, ktoré nie sú pre spasenie nevyhnutné. 29 Je však potrebné, aby ste sa zdržiavali všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, mäsa udusených zvierat, nezbavených krvi, a napokon smilstva. Ak sa toho všetkého vyvarujete, budete konať správne. Majte sa dobre.“

30 Poverení zástupcovia sa teda vybrali do Antiochie, kde zvolali celé zhromaždenie a odovzdali im list. 31 Keď ho bratom prečítali, veľmi sa zaradovali, lebo ich upokojil. 32 Aj Júda a Sílas, ktorí mali dar proroctva, posilňovali a povzbudzovali celý zbor vo viere. 33 Nejaký čas tam zostali a potom sa s nimi bratia so želaním pokoja rozlúčili, aby sa mohli vrátiť späť. 34 [Ale Sílas zostal radšej v Antiochii.][a] 35 Pavol a Barnabáš zostali ešte v Antiochii a spolu s mnohými ďalšími vyučovali a zvestovali Božie slovo.

36 Po nejakom čase navrhol Pavol Barnabášovi: „Navštívme opäť našich bratov vo všetkých mestách, kde sme kázali o Pánu Ježišovi. Rád by som videl, ako sa im darí.“ 37 Barnabáš súhlasil a radil, aby so sebou opäť vzali Jána zvaného Marek. 38 Ale Pavol bol proti tomu, lebo Marek ich opustil už v Pamfýlii a nepokračoval s nimi v práci. 39 Došlo medzi nimi k takej ostrej výmene názorov, že sa radšej rozdelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavili sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa a vydali sa na cestu s požehnaním bratov, ktorí ich zverili do Božej milosti. 41 Putovali Sýriou a Cilíciou a všade upevňovali zbory.

<- Skutky 14Skutky 16 ->