9 Na druhý deň okolo poludnia, keď sa Kornéliovi poslovia približovali k mestu, vyšiel Peter na plochú strechu domu a modlil sa tam. 10 Ako sa modlil, vyhladol a chcel si zajesť. Kým mu pripravovali jedlo, upadol do vytrženia. 11 Videl otvorené nebo a z neho akoby niekto spúšťal čosi ako prestieradlo uviazané za štyri rohy. 12 V prestieradle boli všelijaké štvornohé zvieratá, plazy i vtáci. 13 Vtom začul hlas: „Peter vstaň, zabíjaj a jedz!“ 14 „Za nič na svete, Pane, jakživ som nevzal do úst nič, čo poškvrňuje a znečisťuje.“ 15 Ale hlas sa ozval znovu: „To, čo Boh očistil, nepokladaj za nečisté!“ 16 To sa opakovalo tri razy a napokon to všetko bolo opäť vyzdvihnuté do neba. 17 Peter bol zarazený, a kým rozmýšľal, čo má to videnie znamenať, Kornéliovi poslovia našli dom garbiara Šimona a práve stáli pred bránou. 18 Spytovali sa, či tu býva Šimon, ktorého volajú aj Peter.
19 Peter si ešte vždy lámal hlavu, čo asi znamená to videnie, keď mu Svätý Duch povedal: „Hľa, hľadajú ťa traja muži. 20 Zíď dolu a choď bez váhania s nimi, ja som ich poslal za tebou.“ 21 A tak Peter zišiel dolu a povedal im: „Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste za mnou prišli?“ 22 Odpovedali: „Posiela nás stotník Kornélius, spravodlivý človek, ktorý berie Boha vážne a má v židovskom národe dobrú povesť. Zjavil sa mu totiž anjel a dal mu pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul, čo mu máš povedať.“ 23 Peter pozval hostí dnu a ponúkol im, aby uňho prenocovali. Na druhý deň sa Peter aj s niekoľkými veriacimi z Joppy pobral s nimi. 24 Ďalší deň došli do Cézarey, kde ich už Kornélius čakal. Na stretnutie s Petrom pozval svojich príbuzných a dobrých priateľov. 25 Keď Peter vchádzal do jeho domu, Kornélius si pred ním pokľakol a hlboko sa mu poklonil. 26 Ale Peter ho zdvihol so slovami: „Vstaň, veď ja som len človek.“ 27 Začali sa spolu rozprávať a keď Peter vošiel do domu, zistil, že sa tam zišlo mnoho ľudí. 28 Peter ich oslovil: „Vy iste viete, že ako Žid by som sem nemal chodiť a že máme zakázané priateliť sa s ľuďmi iného pôvodu. Mne však Boh ukázal, aby som si o žiadnom človeku nemyslel, že kontakt s ním je niečo poškvrňujúce alebo nečisté. 29 Preto som bez váhania prijal vaše pozvanie a prišiel som. No rád by som vedel, prečo ste ma vlastne zavolali.“
30 Kornélius mu vysvetlil: „Pred tromi dňami som sa postil a modlil vo svojom dome. Boli asi tri hodiny popoludní, tak ako teraz, keď sa zrazu zjavil predo mnou muž v bieloskvúcom rúchu 31 a oslovil ma: ‚Kornélius, Boh počuje tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti. 32 Pošli poslov do Joppy a pozvi k sebe Šimona, zvaného Peter. Býva pri mori v dome garbiara Šimona.‘ 33 Nuž som hneď po teba poslal a som rád, že si ochotne prišiel. A tak sme tu všetci pred Bohom a tvoje slová prijmeme ako jeho odkaz.“