1 Verím, že budete trpezlivý k tej mojej malej nerozumnosti. Vydržte to so mnou! 2 Mám vás totiž tak túžobne rád ako Boh. Ako sa neskazené mladé dievča zasnubuje so svojím budúcim manželom, tak som vás ja zasľúbil Ježišovi Kristovi. 3 Teraz mi však srdce zviera úzkosť, aby tak, ako keď had zviedol svojou prefíkanosťou Evu, nebola aj vaša myseľ poškvrnená a neodvrátili ste sa od vernej a úprimnej oddanosti Kristovi. 4 A vy tak pokojne dávate príležitosť každému, kto vám predkladá iného Krista ako my a vnáša medzi vás iného ducha, ako ste prijali a šíri akúsi inú „dobrú“ zvesť, než ste počuli od nás.

5 Myslím si, že nie som niečo menej ako títo „veľkoapoštoli“! 6 Možno nie som taký zručný rečník ako oni, ale určite mi nechýba poznanie. O tom sme vás už presvedčili mnohokrát pri rôznych príležitostiach.

7 Alebo som zhrešil, keď som voči vám vystupoval pokorne, aby ste vy mohli byť vyvýšení? Bola to chyba, keď som vám zvestoval dobrú správu bez nároku na odmenu? 8 Iné zbory som okrádal, keď som od nich prijímal podporu, len aby som vám mohol slúžiť. 9 A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili kresťania z Macedónska. Vždy som konal tak, aby som pre vás nebol bremenom a mienim sa toho držať aj naďalej. 10 A ako že som vedený Kristovou pravdou, túto moju chválu nikto v celom Achajsku neumlčí. 11 Prečo? Azda preto, že vás nemám rád? Boh vie, že mám! 12 Chcem vám i naďalej slúžiť bez akejkoľvek odmeny, aby tí ľudia nemali možnosť vychvaľovať sa, že sú takí ako my. 13 Veď sú to podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa iba vydávajú za Kristových apoštolov. 14 Netreba sa tomu, čudovať, veď aj satan na seba berie podobu anjela svetla. 15 Nikoho teda neprekvapí, že aj jeho pomáhači sa vydávajú za služobníkov spravodlivosti, no ich koniec bude zodpovedať ich skutkom.

16 Opakujem znovu: nech si nikto nemyslí, že som blázon. A ak ma niekto za takého považuje, potom nech prijme aj moju maličkú samochválu. 17 Keby som konal podľa Pána, nehovoril by som tak, ale ako nerozumný chvastúň to vari smiem. 18 Keď sa toľkí chvália meradlami tohto sveta, pochválim sa aj ja. 19 Vy ste predsa takí múdri, že radi strpíte aj slová blázna. 20 Veď dokážete znášať, keď vás niekto zotročuje, utráca vaše peniaze, zmocňuje sa vás, vyvyšuje sa nad vás alebo vás bije priamo do tváre. 21 Zahanbene priznávam, že na niečo také som príliš slabý. Ak však na to niekto má odvahu – opäť hovorím ako blázon –, potom si trúfam aj ja.

22 Tak oni sú Hebreji? Ja tiež! Patria do izraelského národa? Ja tiež! Sú Abrahámovými potomkami? Ja tiež! 23 Sú Kristovými služobníkmi? O tom väčším som ja! (Ak mám hovoriť ako pomätenec.) Prežil som viac námahy ako oni, viackrát som bol vo väzení, rán pri bití som utŕžil viac ako oni, často som bol v ohrození života. 24 Päť ráz mi dali Židia naložiť tridsaťdeväť rán bičom, 25 trikrát ma zbili palicami, raz dokonca kameňovali. Trikrát som zažil stroskotanie lode a z toho raz som noc a deň strávil vo vlnách mora. 26 Často som bol na cestách – ohrozovaný rozvodnenými riekami, lupičmi, vlastnými súkmeňovcami i pohanmi. Smrť mi hrozila v rozbesnených davoch i na ľudoprázdnych púšťach, na rozbúrenom mori, ba aj medzi falošnými bratmi. 27 Viem, čo je to práca a námaha, časté bdenie, mučivý hlad a smäd, časté pôsty, čo je to na kosť premrznúť a nemať si čo obliecť. 28 A navyše na mňa stále doliehajú starosti o všetky kresťanské zbory. 29 Stalo sa niekedy, že by sa ma nedotkla slabosť kohokoľvek z vás tak, že by som ju neprežíval ako vlastnú slabosť? Netrápil som sa vari, keď niekto podliehal pokušeniu?

30 Ak už sa teda mám chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša – nech je mu vzdávaná večná chvála – vie, že neklamem. 32 V Damasku dal miestodržiteľ kráľa Areta strážiť mestské brány, aby ma chytil. 33 Dal som sa teda spustiť v koši po lane otvorom v mestských hradbách, a tak som unikol z jeho rúk.

<- 2 Korinťanom 102 Korinťanom 12 ->