1 Jesɨc icuqueja̱ma aŋtuuma̱yajpa jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj, con jém wɨd́ayt́am, con jém escribaspɨc maestroyaj y it́u̱mpɨy jém más mɨjpɨc aŋjagooyiyaj, jém Sanhedrín. Moj ijɨ̱syaj t́i wɨa̱p iwatyaj con jém Jesús. Jesɨc ocmɨ ipɨɨmɨyyaj jém ipolicía iga ichenyajiñ jém Jesús y iga nɨguiñ icɨɨjuŋcotyaj jém Pilato icɨɨjo̱m. 2 Jesɨc jém Pilato icwácpa jém Jesús. Nɨ́mayt́a̱:
3 Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj iñɨ́mayyaj jém Pilato iga Jesús tsa̱m pɨ̱mi imalwatne. 4 Jesɨc jém Pilato e̱ybɨct́im icwác jém Jesús. Iñɨ́máy:
5 Pero jém Jesús d́a t́i más icutsoŋ. Jesɨc jém Pilato tɨ̱neaŋjac porque d́a jɨy jém Jesús.
6 Jém Pilato iniit́ tu̱m costumbre iga icutsɨgáypa tu̱m preso jém pascuasɨŋ. Icutsɨgáypa jém preso jém icupiŋneyajwɨɨp jém pɨxiñt́am. 7 Jesɨc it́ id́ɨc cárcel tu̱m pɨ̱xiñ iñɨ̱yi Barrabás. Wagapajneyajta̱ con jém rebeldeyaj jém accaoyñeyajwɨɨp cuando ictsucumyajtɨp tu̱m bulla. 8 Jesɨc aŋtuuma̱yajpa tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am ju̱t́ it́ jém Pilato, mojpa iwágayyaj iga icutsɨgáyiñ tu̱m preso juuts siempre iwatpa. 9 Jesɨc jém Pilato iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
10 Jém Pilato icutɨɨyɨ́y iga jém pa̱nij aŋjagooyiyaj icɨɨjuŋcotyaj Jesús porque agui icujóyɨyyajpa. 11 Jesɨc jém pa̱nij aŋjagooyiyaj moj iccujíñayyaj jém pɨxiñt́am. Iñɨ́mayyaj iga iwágáyiñ jém Pilato iga icutsɨgáyiñ jém Barrabás. 12 Jesɨc jém Pilato e̱ybɨct́im iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
13 Jesɨc e̱ybɨct́im icutsoŋyajpa. Pɨ̱mi jɨyyajpa. Nɨmyajpa:
14 Jesɨc jém Pilato iñɨ́máy jém pɨxiñt́am:
15 Jesɨc jém Pilato ijɨ̱spa iga iwatpa juuts iwɨ̱aŋja̱myaj jém pɨxiñt́am, icutsɨgáy jém Barrabás. Ipɨɨmɨ́y iga cótsta̱iñ jém Jesús, icɨɨjuŋcot jém soldado icɨɨjo̱m iga cunúnta̱iñ cunusyucmɨ.
16 Jesɨc nanɨcta̱ Jesús jém palacio iaŋcɨɨm ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj it́u̱mpɨy jém soldado. 17 Iccámayyaj Jesús tu̱m moradopɨc puctu̱cu. It́agayyaj tu̱m a̱pit́corona, iccámayyaj ico̱bacyucmɨ. 18 Jesɨc jém soldado moj idioschiyaj jém Jesús juuts tu̱m rey. Nɨmyajpa:
19 Jesɨc icótsayyajpa Jesús ico̱bac con tu̱m cuy. Ichujcayajpa. Ico̱steeñayyajpa Jesús juuts ijɨ̱syajpa tu̱m dios. 20 Jesɨc cuando yaj ixaayɨyyaj jém Jesús, accáyayt́a̱ jém moradopɨc puctu̱cu, e̱ybɨct́im accámayt́a̱ jém iyoot́i jém imɨɨchipɨc. Ocmɨ ininɨcyajum jém Jesús iga cunúnta̱iñ cunusyucmɨ.
21 Jemum na̱xi id́ɨc tu̱m Cirenepɨc pɨ̱xiñ iñɨ̱yi Ximoj. Jém ima̱nɨctam Alejandro y Rufo. Se̱t́i id́ɨc ica̱mjo̱m. Imatsyaj jém soldado, ipɨɨmɨyyaj iga ininɨgáyiñ jém Jesús icunus.
22 Nanɨcta̱ Jesús tu̱m lugar iñɨ̱yi Gólgota. Nɨmtooba jém tanaŋmat́i̱mɨ, jém Tsútsco̱bacpaccɨɨm. 23 Jesɨc chiit́a̱ Jesús jém vino namotneta̱wɨɨp con jém tsoy iñɨ̱yi mirra. Pero d́a iuc. 24 Jesɨc jém soldado icunúnyaj cunusyucmɨ jém Jesús. Iwégayyaj jém Jesús ipuctu̱cu. Iwatyaj tu̱m sorteo iga iixyajiñ t́it́am ictsɨ́ypa cada tu̱mtu̱m jém soldado iga ininɨcyajpa.
25 A las nueve de la mañana micunúnta̱ Jesús cunusyucmɨ. 26 Accámayt́a̱ tu̱m letrero icunusyucmɨ iga quejiñ t́iiga accaata̱ jém Jesús. Jayñeta̱ yɨɨmpɨc: “Jém judíos iRey.” 27 Jeet́im lugar cunúnyajta̱t́im cunusyucmɨ tuŋgac wɨste̱n pɨ̱xiñ, númyajpaap. Páŋayt́a̱ tu̱m jém icunus jém Jesús iŋwɨ̱mɨ y tu̱m iŋna̱ymɨ. 28 Je̱mpɨgam cupac jém Dios iŋma̱t́i jém jayñeta̱wɨɨp juuts nɨmpa: “Chiit́a̱p castigo jém wɨbɨc pɨ̱xiñ juuts tu̱m criminal.”
29 Jesɨc jém pɨxiñt́am nasyajpa je̱m, imalmalnɨ́mayyajpa jém Jesús. Ixiccayajpa. Iŋwɨ́ŋóyayyajpa con ico̱bac. Nɨmyajpa:
31 Jesɨc jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con jém escribaspɨc maestroyaj tsa̱m ixaayɨyyajpat́im jém Jesús. Moj nanɨ́mayyajta̱ji entre jeeyaj:
33 Núc cugapja̱ma. Cupiicha̱ icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ. Pɨ̱mi piichɨ hasta las tres de la tarde. 34 Jesɨc jeet́im hora pɨ̱mi jɨypa jém Jesús. Nɨmpa:
35 Jesɨc algunos jém it́yajwɨɨp je̱m, cuando imatoŋyaj, nɨmyaj:
36 Jesɨc tu̱m de jeeyaj poyi̱mɨ nɨc ipɨc tu̱m esponja juuts tu̱m pu̱qui, imuj con jém ta̱mpɨc vino, iccám tu̱m waycuyyucmɨ iga igucpa jém Jesús. Nɨmpa jém pɨ̱xiñ:
37 Jesɨc pɨ̱mi aŋwej jém Jesús, caum. 38 Jesɨc jém puctuctaañi jém it́wɨɨp jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m teeñaŋsaj dende sɨŋwiñ hasta naxyucmɨ. 39 Jesɨc jém soldado icapitán jemum te̱ñ ju̱t́ cunúnneta̱ cunusyucmɨ jém Jesús. Mu imatoŋ iga aŋwejpa jém Jesús y iix jutsa̱ mu icca, nɨmpa jém capitán:
40 Miñyajt́im algunos jém yo̱mtam, tsɨ́yyaj juumɨ, pero iixyaj t́i iñasca jém Jesús. It́ jém Malía Magdalena. It́t́im jém tuŋgac Malía jém segundo Jacobo y José ia̱pa. It́t́im jém yo̱mo jém Salomé. 41 Yɨ́pyaj yo̱mtam it́úŋɨyyaj Jesús cuando oy i̱t́i jém naxyucmɨ de Galilea. Jemum tsa̱m iyo̱xpátyajpa, icwícyajpa jém Jesús. It́yajt́im je̱m jáyaŋ jém Galileapɨc yo̱mtam jém iwaganamiññewɨɨp Jesús Jerusalén.
42 Jeet́im ja̱ma jém Israelpɨc pɨxiñt́am iwɨ̱tsacyajpa it́u̱mpɨy cosa para jém jejcuyja̱ma. Jesɨc tsuuyɨm 43 tu̱m pɨ̱xiñ iñɨ̱yi José moj ijɨ̱s iga icquedáypa cunusyucmɨ jém Jesús imɨjta̱y. Arimateapɨc pɨ̱xiñ, tsɨ́y juuts tu̱m mɨjpɨc aŋjagooyi de Israel. Tsa̱m iŋjócpat́im jém tiempo cuando Dios iŋjacpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. Jesɨc jém José icamamwat ia̱nama, nɨc iám jém Pilato, iwágáypa permiso iga icquedáypa jém Jesús imɨjta̱y. 44 Jém Pilato iŋjɨ̱sjac siiga nu̱ma caaneum jém Jesús o d́a caane. Jesɨc iŋwejáy jém capitán, icwác siiga nu̱ma caaneum. 45 Cuando jém capitán nɨmpa iga nu̱ma caaneum, jesɨc jém Pilato ichi permiso jém José iga ininɨgáyiñ jém Jesús imɨjta̱y. 46 Jesɨc José ijuy tu̱m jo̱mipɨc puctu̱cu, jém lino. Nɨc icquedáy jém Jesús imɨjta̱y, iŋmon con jém jo̱mpuctu̱cu, nɨc icot tu̱m tsaajosjo̱m. Watneta̱ jém tsaajos. Jesɨc ocmɨ jém José iŋjo̱pnúc jém tsaajos con tu̱m mɨjpɨc tsa. 47 Jém Malía Magdalena con jém tuŋgac Malía, jém José ia̱pa, iixyaj ju̱t́ cumta̱ jém Jesús.
<- SAN MARCOS 14SAN MARCOS 16 ->