13 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba Kolasiŋ, ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba Bɛsada. Bɛŋ kêe lɛ, nɛ ŋgɛ̀ ŋge biŋgha bi mwɛɛ bì ŋgɛ̀ ŋge bɛŋ le nyume Taya bɛ Sidoŋ, tu bo gɛ̀ bee bo jii wa bimbaŋkwe, bo kfuuŋ taaŋ ye le nchensɛŋ ki bo dunyɛ lɛ bo le bo kusɛ wa muntele muboo. 14 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyûme juu chi nsa wù fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ bamii ba Taya le mo ba Sidoŋ le fede fɛ bɛŋ le. 15 Mo bɛŋ bamii ba Kafanahum, bɛŋ kwaji lɛ ba lé ba gê ba bɛ̂ɛŋsɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ fɛwe? Aay! Ba lé ba shîishɛ lo bɛŋ bɛŋ shii bɛŋ gɛɛŋ woŋ wu baŋkfu le.” 16 Jiso mo wu jɛmɛ bamii ba wu gɛ̀ tuŋ baa le lɛ, “Muh nɛ yûge bɛŋ le, tu mwɛdɛ yuge nyume mɛne, muh faŋ bɛŋ, tu wu faŋ nyume mɛ. Muh faŋ mɛ, tu mwɛdɛ faŋ nyu muh wu tuŋ mɛ.”
18 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nchi n'yɛŋ debele gwe njɛ jaŋ fɛ yi lalɛ we yi lee fɛkuu 19 Nle nya wa bvuŋga bɛŋ le bvù taŋlo bɛŋ jiɛnyi yó bɛ baŋgaŋ yu. Mo ŋka nya bɛŋ bvuŋga bvù bɛŋ yage bvuŋga bvu debele wu muh wu kimbanɛ yu bvuchii. Gɛ taŋlo fiɛɛ shiŋshɛ bɛŋ gɛ. 20 Geenɛ, keefɛ bɛŋ yûge njoŋ lɛ banchɛndaa ba debele yuge bɛŋ le gɛ. Bɛŋ yûge njoŋ nyu lɛ ajee a wene le ba saŋ wa a Ŋwa wu Nyo le fɛwe.”
21 Gɛh kife kiyu le, Kiyo ki Yuude ge njoŋ yuu lo Jiso. Wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Nnyaa kiyone wo le Chii Nfoŋ kibvulɛ bɛ nshɛŋ no wo le wo nyilɛ mwɛɛ munɛ ba bvufee le mo baŋkɛɛ fiɛɛ le, wo dunyɛ nyu mumwone mù bwele le. Le no fi le Chii, nje le no wo gɛ̀ goone lɛ fi nyume.”
22 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Chii le wu nya wa mwɛɛ munchii mɛne. Gɛ muh nyu yu wu kee Mwa wu le mɛ gɛ, le gɛh Chii maa wu kee. Gɛ muh nyu yu wu kee Chii gɛ, le gɛh mɛ wù Mwa ye mo bamii ba Mwa le wu cha wa ki wu dûnyɛ Chii bo le.”
23 Wu ja wu kaasɛ ye wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛbolɛbo lɛ “Njoŋ wù baaŋ le wene lɛ ajii a wene yɛne mwɛɛ munɛ le. 24 Bɛŋ kêe lɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba duude bɛ banfoŋ gɛ̀ shee bo beede ki bo yɛŋ mwɛɛ mù bɛŋ yɛne le, bo gɛ baaŋ yɛŋ gɛ. Bo tu bo beede tɛ ki bo yu mwɛɛ mù bɛŋ yuge, bo gɛ baaŋ yu gɛ.”
26 Jiso biih wu le lɛ, “Ba le ba saŋ a Ŋwa wu banchi ba Nyo le lɛ muh gêe nyu nɛɛ? Wo tɛŋe wo yuge lɛ la?”
27 Wu chvuu lɛ, “Ba le ba saŋ lɛ,
28 Jiso jɛmɛ lɛ, “Wo le wo chvuu chuule. Wo gêe noo wo mo wo kɛme kinche kì kage gɛ.”
29 Muh wɛɛ mo wu ja wu lɛɛŋ wu goone ki wu chûnyɛ lɛ wu le muh, wu mo wu biih Jiso le lɛ, “Muh wù le mbebe yaŋ le le yɛɛ?” 30 Jiso tu wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ ja Yɛlusalɛm wu bohge Jɛliku, wu doo wu gɛɛne wu gwe chiaaŋ yi bachoŋ le. Bo suŋ wu, wu chidɛ, bo baayɛ njú ye bo jo bɛ mwɛɛ mwe munchii, bo mo bo noŋ wu fo bo legɛ bo gɛɛŋ. 31 Fi gɛ̀ ja fi kooshɛ lɛ muh mu gɛ̀ boge je yiyu le, nyu chiji kintanyɛ, wu yɛŋ muh wuyu le, wu wɛɛŋ lo wu fe. 32 Muh mu tɛ gɛ̀ ja wu too, nyu muh wu kfuu chi Lɛwe le, lɛ wu to wu bu fo, wu yɛŋ wu le, wu wɛɛŋ lo tɛ wu fe. 33 Geenɛ, muh mu gɛ̀ ja wu jiɛnyi tɛ wu too, nyu muh wu Samaliya. Wu gɛ̀ to wu bu fo, wu yɛŋ wu le wu koo yii fɛ wu le. 34 Wu gɛɛŋ mbebe ye le, wu fuushɛ mbvuuŋ bɛ mɛɛ fɛ banfu be le, wu kaaŋ bɛ nju, wu mo wu tuu wu yi nyaŋ ye yi wu gɛ̀ jiɛnyi yu wege le, wu gɛɛŋ bɛ wu yeh yì bamii ba jiɛnyɛ gɛ̀ too bo chee yu wu jiiŋe fɛ wu le. 35 Bɛ wu che, bvu bu bvu yuu, wu bvusɛ badanale bafɛɛ wu nya muh yeh yiyu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Shɛɛ wo jîiŋe fɛ muh wunɛ le. Wo nɛ le wo shɛɛ wo lɛsɛ bige bi fesɛ, ndoo ŋkaasɛ nchvuu wo le.’ ”
36 No Jiso ma noo, wu mo wu biih muh wɛɛ wù gɛ̀ kee nchi le lɛ, “Antɛnɛɛ a bamii ba batɛde banɛ, wo yɛne lɛ le muh wù la wù gɛ̀ dunyɛ lɛ wu le muh wù mbebe muh wɛɛ wù bachoŋ gɛ̀ suŋ le?”
37 Wu chvuu lɛ, “Le muh wù gɛ̀ kolɛ yii fɛ muh wuyu le.” Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Wo gɛ̂ɛne, wo gɛɛŋ wo gêe tɛ noo.”
41 Tada chvuu wu le lɛ, “Mata, Mata, wo buge, wo nyaa ŋgɛ kikwɛɛ kuŋ le yi mwɛɛ mù duude le, 42 fiɛɛ fì fishaŋ le gɛh fimimia. Mɛɛle le wu cha wa fiɛɛ fì fishaŋ, gɛ muh nyu yu wu ka wu fi a wu le gɛ.”
<- Luka 9Luka 11 ->- a Baŋwa ba kege bamu tɛŋe lɛ mbaŋbvusooshwi (70).
Languages