5 [b]Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Tozo-guligulimat, zo matev ndø̀go᷄, av khavozam ezoqam ndi꞉matanam. Ndigu tøzømbe-khaneát ndǿgo: Guliguli khoev-tē neka nakhoa-té ginǿ-wanimát, neka ezoqa ewaqape-qa bøi-te sasa ndǿguligulimāt, yaq ezoqa tiqa matev vǿe-qeivāt. No unimanqatín nqazø-manqate: Ndigu yaq-fia mø̀ndømu-ndapém. Nøme gemǿ-ndapemák. 6 Geté qo Mbumbukiam-te toqo-guligulimat, qo khoev mokho-té qanø-oqát, mboqog voqotó-tokazāt, Tat-te sasa qóguligulimāt, ndego ezoqam ometupav. Yaq qoge Qave, ndego ezoqam-qa matev ndeqeivi, khonoam-te ndimatanam, ndego yaq-fia ndø̀qa-etoám.
7 [c]Zo tozo-guligulimat, yaq khokho manqat khapé bezømbe-khouwèva᷄t, av bavokho ezoqam ndi꞉matanam, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. Ndigu ndimatavap, manqat seke-mba ndimanqate, yaq tigi mbumbuk tìabezømbe-ewág. 8 [d]Geté zo tiqa ndigu me꞉qeìvi᷄. Zapa ndǿgo, zoge Zøve é-møndæ-otevɨ́n, av zo-te mbain ndægo. Zo okhokho-té qazonømbo-viømemɨ́n, taqa yaq-te.
9 Yaq nakémbá, zo āv qane-guligulím, av nqægo:
14 [i]Yesu nqanek guliguli manqat gumu-zømesim, yaq nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Unimanqatín. Zo ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa tøzømbo-navupat, yaq zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, até zó-a, zoqa manqa-zapazapa segembøé-navøemát. 15 Geté zo ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa navøepøteav tøgoat, yaq zoge Zøve, matev até kopó, zoqa manqa-zapazapa, sa gembøé-navøemák.”
19 [k]Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo gigiap qaniqanim khapé bezømbe-møvø̀ya᷄m, nqanek manqei-qape-te, khotet mba ngiloge, neka nagi mba nqavøtøyam, neka aqonam ezoqam ngī-āqōnām. 20 [l]Geté zo gigiap qaniqanim, yan manqei-té qanø-møvøemét. Yan manqei-te ndo꞉go, khotet gemǿ-logemák neka nagi gemǿ-vøtøeamák neka aqonam ezoqam gemǿ-aqonamák. 21 Matev āv tøzøté-goném. Zapa ndǿgo, ma qoqa gigiap qaniqanim ndægo, até qoqa mataváp-a, sa ndǿgo tǿgoát.”
22 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Qoqa kha, waev bøi mbo-etoám. Bøi eqeieqei tøgoat, yaq kha ate ndægo, waev-té qágoát. 23 Geté qoqa bøi soqain tøgoat, yaq qoqa kha ate ndægo bøivun-té qanú꞉goát. Yaq ta waev ndøgo, qoqa mokho-te ndøugu, ande bøivun me tægoat, yaq bøivun ndøgo, kandambá tantáv.”
24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqa kopømba mbaín, kawa ezoqa menas timbogoat, tezø-sasaetat. Kawa ezoqa menas timbogoat, yaq nøme ndego, gembó-pøovát. Geté nøme ndego, gembøé-qasi꞉vát. Nøme ndego, teqa manqat o-mba mbøéndapát. Geté nøme ndego, teqa manqat gembó-sanqawát. Yaq até zó-a. Zo kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa mokho-te neka moni-qa mokho-te sa tozotumu-goat.”
25 [m]Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Yaq nakémbá, no nqazǿ-manqate: Zo yage-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha lou o gekha ibøkha zólogāt. Neka kha-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha ndabua zó-uzumāt. Yage-qa mokho, taoká ndøgo, lou mba toqologat. Neka kha-qa mokho, taoká ndøgo, ndabua mba toqo-uzumat.
26 [n]Pipisi zøtézømēt. Ndigu avøe gigiap ogekhæmáv, neka gendó-peanemák, lou khoev-te vǿnqeitøvēm. Geté zogé Zøve ndøzøkefé, ndego yan-te ngo꞉yage. Gèmbo-mataváp. Zo teqa bøi-te, pipisi ùni zøte-løvubám. 27 Ge zô ndozo-matavap, ezoqa kopo zo mokho-te tefofogeapat, ndego yage elavøqase ndømbó-seketet? Mbaín!
28 Neka gekha zapâ, ndabua-qa ndozo-fofogeap? Flawas zøtézømēt, gagayag-te ndi-umizan. Ndigu sasae gonemáv neka ndabua potofumáv. 29 [o]Geté no nqazǿ-manqate: Até Solomón-a, ndego kawa ezoqam kandambaqape, gigiap mbomømboma kopoav-qape qambogoam, teqa ndabua bugug keoge mbaín, av flawas ndi꞉gu, tiqa bugug ndækeoge. 30 Nginik flawas, ndakin gagayag-te ndi-umianet, nakhamas-te ambá giní-pakhaéz. Yaq gøinam-té ginǿ-nqagivemém. Geté Mbumbukiam ndabua bugug keoge eqeieqei zø-etoám. Yaq ge zô ndozo-matavap, Mbumbukiam zo ndabua gezǿ-uzamāk? Āv taoká. Zoqa unimanqatin khapémbá, Mbumbukiam-te.
31 Yaq nakémbá, zo ndøfofògea᷄p, av nqægo, ‘Gekha lou zílogāt?’ neka ‘Gekha ibøkha zí-izumāt?’ o ‘Gekha ndabua zí-uzumāt?’ 32 [p]Gigiap av nqægo upøgim-qa yaq-te, miavmiav bavokho-ak mba ndømataváp, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. Geté zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, ndego mø̀ndæ-otév, zo gigiap av nqægo bèzøgó. 33 [q] Zo bugukhokhof Mbumbukiam-qa Megeat Matev neka teqa matev eqeieqei zombó-vawemát. Yaq ndego zo nqanek gigiap nøme ate ndægo ndø̀zø-etoám.
34 Yaq nakémbá, zo ndøfofògea᷄p, qasun-qa yaq-te, andé gekha matev me ndǿfakhān. Qasun-qa viniv qasun mba qó-eqatét. Ság, nqægo khaiya, nqægo khaiya-qa viniv mba toqo-eqatet.”
<- Metiu 5Metiu 7 ->- a 6:1 Met 23:5
- b 6:5 Met 23:5; Luk 18:10-14
- c 6:7 1 King 18:26-29
- d 6:8 Met 6:32
- e 6:10 Met 26:39; Luk 22:42
- f 6:12 Met 6:14-15; 18:21-35
- g 6:13 Luk 22:40; Zems 1:13; Zion 17:15; 2 Tes 3:3; 2 Tim 4:18
- h 6:13 Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: Zapa ndǿgo, megeat matev neka bazaføgakh neka vizap matev, qoqá. Miavmiáv.
- i 6:14 Mak 11:25-26
- j 6:16 Isa 58:5-9
- k 6:19 Zems 5:1-3
- l 6:20 Met 19:21; Luk 18:22
- m 6:25 Filip 4:6; 1 Tim 6:6-8; 1 Pita 5:7
- n 6:26 Met 10:29-31; Luk 12:6-7
- o 6:29 1 King 10:4-7; 2 Chr 9:3-6
- p 6:32 Met 6:8
- q 6:33-34 1 King 3:11-14; Psa 37:4, 25; Lom 14:17