7 Evocoiyase judío eta ndosecai eté mbahe oipotá catu vahe Tũpa suindar yuvɨreco. Sembiporavo ete ité rumo oipɨsɨ yuvɨreco. Ambuae upe rumo Tũpa omboavai catu vɨroya ãgua. 8 Icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi aracahe: “Tũpa nomboyecua uca iri mbahe secocuer pɨpe. Cũritei ẽgüe ehiño vɨte ité yuvɨreco. Omondo tẽi sesarã; ipɨpe rumo ndosepia ucai mbahe chupe. Omondo tẽi avei yapɨsaguã; ipɨpe ndosenducua ucai mbahe chupe” ehi. 9 Iyavei David aipo ehi aracahe:
13 Che rumo areco che ñehesa pẽu pe ndahei vahe judío. Tũpa niha che cuai oñehe mombehu ãgua ndahei vahe judío upe. Sese, “Avɨye ai eté che poravɨquɨsa” ahe che mu judío rovaque yepi. 14 Sendusa sui avɨyeteramo oimera ipãhuve oyemonguerẽhɨ vahe pɨ̃sɨrosa Tũpa suindar pɨsɨ ãgua oyeupe nara yuvɨreco. 15 Esepia, judío mombosa pɨpe sui Tũpa omoime ñerosa opacatu ava co ɨvɨ pɨpendar upe. ¿Mara ehira pĩha evocoiyase Tũpa ipɨsɨse? Ahese oipɨsɨra tecovesa apɨrẽhɨ vahe yuvɨreco, evocoiyase ndoyuvɨreco iri chira omano vahe nungar Tũpa upe. 16 Esepia, yɨpɨndar panguã sui yapoprɨ seropovẽhese Tũpa upe, opacatu panvɨ evocoiyase sovasaprɨ avei ichui. Iyavei inungar ɨvɨra rapo seropovẽhese Tũpa upe viña, sãca avei evocoiyase opacatu ẽgüe ehi aveira viña.
17 Amove che mu judío inungar Olivo rãca yasɨaprɨ. Pe evocoiyase ndahei vahe judío ɨvɨra caha pɨpendar rãca nungar peico vahe, peso yasɨaprɨ rendagüerve, ipɨpe sui peipɨsɨ vɨ̃racuasa pe recove ãgua. 18 Aní chira rumo, “Yande avɨye catu vahe yaico ɨvɨra rãca nungar yɨpɨndar yuvɨrecoi vahe sui” peye pe yeecomboɨvate aisa pɨpe. Esepia, ndahei pe sui judío oipɨsɨ oyemovɨracua ãgua yuvɨreco, pe rumo yɨpɨndar ichui eté peipɨsɨ pe yemovɨracua ãgua.
19 Iyavei, “Co judío rumo imombosa ité ɨvɨra rãca asɨaprɨ nungar yande sendagüerve yapɨta vaherã” peye revo. 20 Supi eté, co rumo Tũpa reroyaẽhɨ pɨpe ahe imombosa ichui yuvɨreco, pe rumo seroya pɨpe suiño ité pepɨta sendagüerve. Sese peicua catu, aní chira peyemboɨvate ai ipɨpe. 21 Esepia, Tũpa oiporavo co judío oyeupe nara ité viña, ndovɨroyaise rumo, ndoipɨsɨi eté. Pẽu avei ẽgüe ehira ndapemboyeroyaise. 22 Peyapɨsaca tuprɨ, Tũpa niha avɨye vahe ité. Seco pĩrata vahe avei rumo ava vɨroyaẽhɨsar upe. Pẽu rumo avɨye ité. Peicoño catu iporoaɨsusa pɨpe; avɨyeteramo ndapeicoise supi, pe avei yasɨaprɨ nungar tẽi peicora. 23 Opoipase rumo judío eta Cristo reroyaẽhɨsa sui, Tũpa evocoiyase vɨroyevɨ irira oyeupe nara. Esepia, chupe iya ité ipɨsɨ iri ãgua. 24 Pe ndahei vahe judío ɨvɨra caha pɨpendar rãca yasɨaprɨ nungar peico, Tũpa rumo pe mondo ɨvɨra avɨye vahe nungar rese. ¡Evocoiyase judío ete ité inungar ahe ɨvɨra avɨye vahe rãca yasɨaprɨ, ahe ɨvate catu oipɨsɨ irira oyeupe nara!
28 Ẽgüe ehi cũritei judío eta ndosendu potai ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar yuvɨreco. Sese Tũpa amotarẽhɨsar yuvɨrecoi. Pẽu mbahe tuprɨ ãgua rumo ẽgüe ehi. Tũpa rumo osaɨsu vɨte. Esepia, yɨpɨve ité oiporavo tamoi eta oyeupe. 29 Supi eté, Tũpa ndovɨroyevɨ iri eté mbahe güemimondo iyavei ndovɨrova-rova tẽi vahe opɨhañemoñetasa güembiporavo sui. 30 Yɨpɨndar niha pe ndapemboyeroyai eté Tũpa. Cũritei rumo judío eta ndovɨroyaise yuvɨreco, pe paraɨsuereco Tũpa. 31 Ẽgüe ehi avei judío eta cũritei ndovɨroyai yuvɨreco. Tũpa pe paraɨsuereco uca ãgua rumo ẽgüe ehi yuvɨreco. Coiye inungar pe, judío avei osupitɨra Tũpa poroparaɨsuerecosa yuvɨreco. 32 Esepia, Tũpa ité, “Opacatú oyavɨ mbahe che reroyaẽhɨsa pɨpe” ehi ‘oicuase mbahe güembiavɨ, tiquerẽhɨ opacatú che poroparaɨsuerecosa pɨsɨ ãgua yuvɨreco’ oya.
33 ¿Mara ehi rutei Tũpa aracuasa, imbahecuasa avei? Ndipoi chietera que ava yaracuasa mombehu tuprɨ ãgua. Ndayaicatui avei secocuer cuapa tuprɨ ãgua. 34 Ndipoi eté que ava oicua vahe yande Yar pɨhañemoñetasa iyavei ndipoi eté que ambuae ava tẽi ombohe vahe no. 35 Ndipoi que ava mbahe omondo vahe yande Yar upe ‘tomboyevɨ cheu’ ohesave. 36 Esepia, Tũpa suiño ité niha opacatu mbahe oime, oyeupe nara avei mbahe oyapo opĩratasa pɨpe. ¡Sese imboeteiprɨ ité Tũpa tasecoi yepi! Ẽgüe tehi apɨrẽhɨ.
<- ROMANOS 10ROMANOS 12 ->