6 Pero re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak man yixtane-ta-ka che tzij chij? Xa tiya' can. Reja' jun utzulaj banabal re xuban viq'uin. 7 Re vinak re camas je meba' xa can nojel tiempo jec'o iviq'uin,[c] y xabanchique k'ij nijo' ye'to', can tibana' utzil chique. Jac'a yen man nojel-ta tiempo xquinc'ue' iviq'uin. 8 Reja' xuban re andex nitiquir nuban viq'uin. Can xuc'ut che camas yinrajo'. Astapa' c'amaje-na quincom, reja' can xuban-yan-apo re nrajo' nuban viq'uin tak xquinemuk can.[d] 9 Y can katzij re xtimbij chiva, che xabanchique lugar xtitzijos-va re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, chire' chuka' xtitzijos-va re xuban viq'uin re jun ixok re'. Can che jun ruch'ulef xtitzijos-va, y man jun bey xtimistas, xcha' re Jesús.
11 Y tak reje' xquic'axaj quire', camas xe'qui'cot y xquisuj ru-mero. Mare' reja' xutz'am runojexic andex xtuban chin nujach re Jesús pa quik'a' re achi'a' re'.
13 Y re Jesús xe'rutak-a je ca'e' chique re ru-discípulos,[g] y xubij-a chique: Quixbiyin pa tenemit Jerusalén, y chire' xtitz'at che c'o jun mozo re ruc'amom-pa ruya' pa jun cucu'. Ja reja' re xtic'uan-a ibey. 14 Re jay re anche' xtoc-va reja', chire' chuka' quixoc-va yex y quixch'o riq'uin re rajaf jay y tibij cha: Re ka-Maestro rubim-pa: ¿Anchique cuarto re vova' pan avachoch re otz chin nimban re namalaj va'in chin re pascua[h] quiq'uin re nu-discípulos? 15 Y re rajaf jay xquixruc'uaj-a pa ruca'n piso chin re jay. Y chire' c'o jun cuarto nem re banon chic rubanic. Ja chire' tibana-va rubanic re xtakataj chin re pascua, xe'cho'x-a.
16 Y re je ca'e' discípulos xe'ba pa tenemit Jerusalén. Y tak xe'bapon, can xbanataj-va ancha'l rubin-a re Jesús chique. Y reje' can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re va'in chin re pascua.
17 Jac'a tak xoc-ka re ak'a' chupan re k'ij re', jare' tak re Jesús je ruchibil-a re je doce ru-discípulos xe'bapon chire' pa jay. 18 Y tak reje' je'tz'uyul chic chach mesa,[i] y ye'tajin chic che va'in, jare' tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can katzij nimbij chiva, che jun chiva yex re xtijacho vichin. Jun re can niva' viq'uin, jare' xquinjacho pa quik'a' re vinak[j] re ye'tzelan vichin, xcha' re Jesús.
19 Reje' can jare' tak xpa bis pa tak cánma. Y niquic'utula-apo cha re Jesús: ¿Mana-ta como yen re xquimbano quire'? xe'cha'. Y can che ja'jun che ja'jun re quire' xquibij-apo cha re Jesús.
20 Y re Jesús xubij chique: Jun chiva yex re yix doce, y ja re anchique nuquiak' ruay viq'uin chupan re mismo lak jare' re xtijacho vichin. 21 Can tic'axaj re xtimbij chiva, che yen re xinalax chi'icojol can xquinquimisas-va. Can xtibanataj-va ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. Pero tivok'ex c'a rach re xtijacho vichin yen re xinalax chi'icojol.[k] Re ache re xtijacho vichin más-ta otz che man-ta xalax, xcha' re Jesús.
22 Y tak c'a ye'tajin che va'in, re Jesús xuc'am-apo jun xcana-vay y xutioxij cha re Dios. C'are' xupar re xcana-vay re' y xuya' chique re ru-discípulos. Reja' xubij chique: Tic'ama' can re xcana-vay re'. Roma jare' re nu-cuerpo re xtapon chach re camic.[l]
23 Y re Jesús xuc'am-apo chuka' re vaso re c'o ruyi'al-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xuya' chique, y conojel xquikum re ruyi'al-uva.[m] 24 Y reja' xubij chique re ru-discípulos: Jare' re nuq'uiq'uel[n] re xtibiyin tak xquincom. Riq'uin re nuq'uiq'uel, can jare' xc'achoj re c'ac'a trato re rujovam-pa re Dios che nuban quiq'uin re vinak. Re nuq'uiq'uel xtibiyin, chin che je q'uiy vinak ye'colotaj. 25 Can katzij nimbij chiva, che jac'a ruq'uisibal bey re' re xinkum-a re ruyi'al-uva. Y tak xtinkum chic jun bey, tak ja chic re Dios nibano gobernar. Y re ruyi'al-uva re xtinkum chire', jun c'ac'a ruyi'al-uva, xcha' re Jesús chique.
29 Y re Pedro can jare' tak xch'o-apo cha re Jesús y xubij: Vo xa re nic'aj chic yatquiya' can ayon tak xtiquitz'at che c'o andex re man otz-ta niban chava, pero yen man xcatinya-ta can,[s] xcha' re Pedro cha re Jesús.
30 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Yen can katzij nimbij chava, che chupan re ak'a' re' tak c'amaje-na titzirim-pa re moma' ca'e' bey, tak rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch,[t] xcha' re Jesús.
31 Pero astapa' re Jesús xubij quire', re Pedro xa xubij chic-apo jun bey cha re Jesús: Astapa' can xtinvel nucamic aviq'uin, pero man jun bey xtimbij che man ntaman-ta avach.
33 Y xaxe re Pedro, re Jacobo y re Juan xe'ruc'uaj-a re Jesús. Jare' tak reja' can xuna-yan re xto'rc'alvachij. Mare' camas nem re bis xpa pa ránma. 34 Y xubij chique re je oxe' ru-discípulos: Re bis c'o pa vánma, camas nem.[w] Y can yinruquimisaj nina' yen. Quixc'ue' can ba' vova', quixc'ase' y man quixvar-ka, xcha' chique.
35 Reja' xbiyin chic-apo ba' y c'are' xuque-ka y xluque-ka pan ulef y xuban orar. Reja' xuc'utuj che can choj-ta quire' nak'ax re hora re', che man-ta nuk'asaj re tijoj-pokonal. 36 Y ja ch'abal re' re xe'rubij pa ru-oración: Nata', yen ntaman che rat yatiquir naban ronojel. Can-ta naban che xaxe tal choj quire' nak'ax y man-ta nink'asaj re jun tijoj-pokonal re', pero man taban re ninjo' yen, xaxe roma yen quire' nimbij chava. Roma yen xa can ninjo' chuka' nimban re najo' rat,[x] xcha' re Jesús.
37 Y tak reja' xtane' cha re ru-oración, xpa quiq'uin re je oxe' ru-discípulos, pero tak xbeka quiq'uin xa ye'var. Xpa reja' xubij cha re Pedro: Simón, ¿xa xavar la'k-ka? Can man ba' xatiquir xac'ase' jun ch'et hora viq'uin. 38 Man quixvar-ka, xa tibana' orar y tic'utuj cha re Dios chin che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac. Can ntaman-va che re ivánma can nurayij nuban re nrajo' re Dios. Pero iyon man yixtiquir-ta,[y] xcha' chique.
39 Y re Jesús xba chic jun bey chin xbo'rbana' orar. Reja' xucamaluj rubixic re ch'abal re xe'rubij chupan re oración re c'a ba' tuban-va-ka.[z] 40 Y tak xpa chic jun bey quiq'uin re je oxe' ru-discípulos, xa ye'var chic jun bey xe'bo'rvila', roma reje' can al rij re quinak'avach roma camas quivaran. Y reje' man niquivel-ta andex niquibij, roma ye'var chic jun bey xe'belitaj. 41 Y re Jesús xba chic chubanic orar. Pero tak xpa pa rox bey, reja' xubij chique re je oxe' ru-discípulos: Vocame quixvar y can titz'aktisaj re ivaran. Pero man chic xquixtiquir-ta. Yen re xinalax chi'icojol jac'a re nu-hora[aa] xbeka, can xquinjach-a pa quik'a' re itzel tak achi'a'. 42 Cha'nin, quixyacataj. Ja la pitinak re anchique xquinjacho-a[bb] pa quik'a' re itzel tak achi'a', xcha' re Jesús chique.
45 Y tak re Judas xapon, can choj xba-apo riq'uin re Jesús y xubij cha: Maestro, Maestro, xcha' cha y c'are' xutz'ubaj. 46 Y re vinak re je'binak chutz'amic re Jesús, xquitz'am-a.
47 Y jun chique re jec'o riq'uin re Jesús chire', xulisaj ru-espada y xuya' cha re jun ru-mozo re namalaj sacerdote, y xutzaq'uij-a ruxquin cha re jun bic espada re xuya' cha. 48 Y c'are' xpa re Jesús xubij chique re vinak re je'binak chutz'amic: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutz'amic jun elek'om y mare' ic'amom-pa che' y espada?[dd] 49 Yen can k'ij-k'ij xinc'ue' iviq'uin chire' pa rachoch re Dios, tak xinc'ut re ruch'abal re Dios chivach y man jun bey xinitz'am-ta. Pero re' tiene que nibanataj, can ancha'l re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios.[ee]
50 Y can jare' tak re ru-discípulos re Jesús, xquiya' can rion[ff] y xe'numaj.
55 Y re principal tak sacerdotes y conojel re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, niquicanola' che c'o-ta itzel tak banabal ye'litaj chij re Jesús, chin quire' niquimisas,[ii] pero man jun xquivel chij. 56 Roma astapa' can je q'uiy re xe'bapon chin xquitz'uc tzij chij re Jesús, pero man ba' xquic'ul-qui' je ca'e' re can-ta junan niquibij chij re Jesús. 57 Y c'are' jec'o nic'aj chic re xe'bepa'e-pa y ja quire' xquibij chij re Jesús: 58 Yoj can kac'axan tak reja' rubin: Yen xtinvulaj re rachoch re Dios re banon coma achi'a', y pan oxe' k'ij xtimpoba' chic jun[jj] re man achi'a-ta xque'bano.
59 Pero man riq'uin re', cama-va junan-ta re xquibila'.
60 Y re Caifás re namalaj sacerdote, xbepa'e-pa pa quinic'ajal y xuc'utuj cha re Jesús: ¿Katzij como re xquibij re xe'ch'o-ka chavij? ¿Andex nabij vocame?[kk] xcha' cha.
61 Pero re Jesús man xch'o-ta,[ll] y man jun tzij xubij. Mare' xpa re namalaj sacerdote, xuban chic jun pregunta cha. Reja' xuc'utuj cha: ¿Ja rat re Cristo re Ruc'ajol re Dios re nakaya' ruk'ij? xcha' cha.
62 Y re Jesús xubij: Ja', ja yen. Y xquinitz'at chuka' che yen re xinalax chi'icojol che yintz'uyul pa rajquik'a' re Dios re nitiquir nuban ronojel.[mm] Y xquinitz'at tak xquinka-pa pa nube chila' chicaj.[nn]
63 Tak re namalaj sacerdote xuc'axaj re', xuratz re rutziak chij roma itzel xuc'axaj y xubij: Manak tuk'aj che nipa-ta chic jun chin no'rbij chaka che re Jesús can aj-mac-va. 64 Chiyixnojel yex xic'axaj che xubij che ja reja' re Cristo. Can man otz-ta xuban chach re Dios. ¿Andex nibij vocame? xcha' reja'. Y conojel xquibij che can ruc'amon che niquimisas.
65 Y jec'o xquichubaj rupalaj,[oo] chuka' xquitz'apij rach, xquich'ay y c'are' niquic'utula' cha: ¿Anchique re xe'ch'ayo avichin? Tabij chaka, ye'cha' cha. Y re policías re jec'o chire', xquiyala' k'a' chupalaj re Jesús.
68 Pero re Pedro xa xutz'uc tzij chach roma xubij: Yen man ntaman-ta rach re Jesús. Man nak'ax-ta pa nue' anchique roma tak quire' nabij chua, xcha' cha re aj-ic'.
70 Pero re Pedro jun bey chic xutz'uc tzij. Y can c'a ba' tak'ax-va re', ja-yan chic re quimalon-qui' chire' xquibij chic jun bey cha: Can katzij-va che rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Roma rat pa Galilea[rr] yapo-va, y can junan yach'o quiq'uin, xe'cha' cha.
71 Pero re Pedro xubij: Yen man ntaman-ta rach re ache nibij yex. Can chach re Dios nimbij chiva che yen man ntaman-ta rach. Y vo xa man katzij-ta re nimbij, tika c'a re castigo pa nue', xcha' chique.
72 Y re moma' xbetzirim-pa pa ruca'n bey. Y re Pedro jare' tak xbeka chuc'o'x re tzij re je'rubin can re Jesús cha, che c'amaje-na titzirim-pa re moma' ca'e' bey, tak rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch. Y reja' can xujek'aj ok'ej[ss] tak xel-a chire', roma xbeka chuc'o'x re tzij re bin can cha.
<- SAN MARCOS 13SAN MARCOS 15 ->- a Lc 22.1, 2.
- b Mt 26.6, 7; Lc 7.37, 38; Jn 12.3.
- c Dt 15.11; Mt 26.11; Jn 12.8.
- d Mt 26.12.
- e Mt 26.14, 15; Jn 13.2.
- f Ex 12.3-6; Lc 22.7.
- g Lc 22.8.
- h Lv 23.5.
- i Mt 26.20; Lc 22.14.
- j Jn 13.21.
- k Mt 26.24; Lc 22.22.
- l Mt 26.26; Lc 22.19; 1 Co 11.23, 24.
- m 1 Co 10.16.
- n 1 Co 11.25; He 9.14.
- o Mt 26.30.
- p Jn 16.32.
- q Zac 13.7; Mt 26.31.
- r Mt 16.21; 26.32; 28.7; Mr 16.6; 1 Co 15.4.
- s Jn 21.15.
- t Mt 26.33, 34; Lc 22.33, 34; Jn 13.37, 38.
- u Mt 26.36; Lc 22.39; Jn 18.1.
- v He 5.7.
- w Jn 12.27.
- x Jn 6.38; He 5.7.
- y Ro 7.23; Ga 5.17.
- z Mt 26.39, 42.
- aa Jn 13.1.
- bb Mt 26.46; Jn 18.2.
- cc Mt 26.47; Lc 22.47; Jn 18.3.
- dd Mt 26.55; Lc 22.52.
- ee Dn 9.26; Lc 22.37.
- ff Job 19.13; Jn 16.32.
- gg Mt 26.57; Lc 22.54.
- hh Jn 18.18.
- ii Mt 26.59.
- jj Mr 15.29; Jn 2.19.
- kk Mt 26.62.
- ll Is 53.7; Mt 26.63; 1 P 2.23.
- mm Lc 22.69.
- nn Mt 24.30; 26.64; Hch 1.11.
- oo Is 50.6; 53.3.
- pp Mt 26.69; Lc 22.56.
- qq Mt 26.71; Lc 22.58.
- rr Mt 26.73; Hch 2.7.
- ss 2 Co 7.10.