13 Mare' yex can nojel tiempo quixc'ase' chin quiniyabej-apo,[l] roma xa man itaman-ta anchique k'ij y anchique hora tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa chic jun bey.
15 Cha re jun ru-mozo xuya' can vo'o' mil quetzales, cha re jun chic xuya' can ca'e' mil y cha re jun chic xuya' can jun mil. Cha re nabey q'uiy más xuya' can roma xutz'at che can nitiquir nusamajij. Re ruca'n xaxe ca'e' mil xuya' can cha roma xaxe re' re nitiquir nusamajij. Y re rox xe jun mil xuya' can cha chin tusamajij.[o] Y re ache can xe xuban can quire', xba. 16 Y re mozo[p] re yi'on can vo'o' mil quetzales cha chin tusamajij y chin che nuch'ac más mero, can xuban-va re bin can cha. Reja' can xusamajij-va re vo'o' mil y can xuch'ac[q] chic vo'o' mil más. 17 Y quire' chuka' xuban re ruca'n mozo re yi'on can ca'e' mil cha, reja' can xuch'ac ca'e' chic mil más. 18 Jac'a re rox mozo re xe-oc jun mil yi'on can cha, xa xbo'rc'oto' jun jul pan ulef y chire' xumuk-va can re mero re yi'on can pa ruk'a'.
19 Y tak xk'ax-yan q'uiy tiempo, c'ajare' xtzolaj-pa re qui-patrón re mozos re'. Y reja' xuc'utuj chique andex xquiban riq'uin re mero re xuya' can chique tak xba. 20 Tak xapon re mozo re yi'on can vo'o' mil quetzales cha, can man xe-ta re' re ruc'uan-apo, xa can ruc'uan chic-apo vo'o' mil más y xubij cha re ru-patrón: Rat vo'o' mil re xaya' can chua, jac'a re c'o re', y ja chic vo'o' mil más re c'o re', jare' re xinch'ac chij, xcha' re mozo re'. 21 Y re ru-patrón re mozo re' xubij cha: Camas otz re xaban. Rat, can yat jun utzulaj nu-mozo roma can naban re nibex chava. Y roma can xaban[r] re ruc'amon riq'uin re ba' mero re xinya' can chava tak ximba, vocame can yatinya'[s] pa rue' jun samaj más nem. Catampa[t] y catoc, can caqui'cot[u] riq'uin re a-patrón,[v] xcho'x re mozo re'. 22 Y tak xapon chuka' re mozo re yi'on can ca'e' mil quetzales cha, reja' xubij cha re ru-patrón: Rat ca'e' mil re xaya' can chua, jac'a re c'o re', y ja chic ca'e' mil más re c'o re', jare' re xinch'ac chij, xcha' re mozo re'. 23 Re ru-patrón re mozo re' xubij cha: Camas otz re xaban. Rat, can yat jun utzulaj nu-mozo roma can naban re nibex chava. Y roma can xaban re ruc'amon riq'uin re ba' mero re xinya' can chava tak ximba, vocame can yatinya' pa rue' jun samaj más nem. Catampa y catoc, can caqui'cot riq'uin re a-patrón, xcho'x re mozo re'. 24 Jac'a tak xapon re mozo re yi'on can jun mil quetzales cha, reja' xubij cha re ru-patrón: Yen can ntaman-va avach, y mare' ntaman che camas yat c'a'l. Xa can najo' c'a yach'acon. Rat najo' nac'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta rat yatiquiyon-ka. Najo' nayac re trigo re xa mana-ta rat xach'ayo rue'. 25 Y mare' yen camas ximpokonaj xinsamajij re jun mil quetzales re xaya' can chua. Yen tak xinc'ul-a re mero, xinc'ot jun jul pan ulef y chire' ximuk-va can. Y jac'a a-mero re' re ne'njacha' can chava, xcha' re mozo re'. 26 Y re ru-patrón re mozo re' xubij: Can man otz-ta re xaban. Roma rat yat jun itzel mozo y man naban-ta re nibex chava. Roma vo xa ataman che yen can yin c'a'l-va, che yen ninjo' ninc'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta yen yintiquiyon-ka y ninjo' ninyac re trigo re xa mana-ta yen xinch'ayo rue', 27 xa mare' xaya-ta re nu-mero pa quik'a' re achi'a' re nibex banqueros chique, y vocame xineka, xinc'ul-ta re mero can vichin yen y xinc'ul-ta chuka' re ral re mero re'. 28 Vocame tic'ama' c'a can la mero chuk'a' y tiya' cha re mozo re anchok riq'uin c'o-va re lajuj mil quetzales. 29 Roma re c'o, c'o riq'uin, can xtuc'ul más y can xtuban sobra riq'uin. Jac'a re manak can-ta riq'uin, hasta re jenipa-oc ba' c'o riq'uin can xtilisas[w] chach. 30 Y re mozo re man jun nic'atzin-va[x] tilisas-a y te'ich'akij chupan re lugar camas k'oko'm, y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chach y can xtukach'ach'ej roray.[y]
41 Y can jac'a chuka' re' tak xtimbij chique re jec'o pa nuxocon: Yex xa can ja chic c'a re castigo iyaben che nika pan ive'. Quixel-a chinoch[ll] vova' y quixbiyin pa k'ak'[mm] re man jun bey xtichup, y re' xa richin re itzel y re ru-ángeles[nn] tak banon. 42 Roma yen can xch'umun nupan y yex man xiya-ta nuay. Camas xchake'j nuchi' y yex man xiya-ta nuya' chin xinuq'uia-ta. 43 Y tak yen xinjo' nu-posada, yex man xiya-ta chua. Tak yen manak nutziak, yex man xiya-ta nutziak. Tak yen xinyavaj, yex man xinitz'eta-ta. Tak xinc'ue' pa cárcel, man xixapon-ta chinuchi'. 44 Y jare' chuka' tak reje' xtiquibij: Ajaf, yoj man jun bey xatkatz'at-ta che nich'umun-ta apan o nichake'j-ta achi', chuka' man jun bey xatkatz'at-ta che nic'atzin-ta a-posada, o manak-ta atziak, o yayavaj-ta, o yatc'o-ta pa cárcel. Yoj man jun bey xatkatz'at-ta che quire-ta ac'alvachin, mare' can man jun utzil xkaban chava, xque'cha'. 45 Y jare' tak yen re Rey xtimbij chique: Can katzij nimbij chiva, roma man jun utzil xiban chique re hermanos re manak quik'ij, can man jun chuka' utzil xiban chua yen.[oo] 46 Y re vinak re' can xque'bo-va chupan re tijoj-pokonal chin nojel tiempo.[pp] Y re vinak re choj quic'aslen xtiquivel c'a jun c'aslen re man niq'uis-ta.[qq] Ja quire' re tzij re xe'rubij re Jesús.
<- SAN MATEO 24SAN MATEO 26 ->- a Jn 3.29.
- b Ap 19.7; 21.2, 9.
- c Mt 7.24.
- d Mt 7.26.
- e 1 Ts 5.6.
- f 1 Ts 4.16.
- g 2 Ts 1.7-10.
- h Lc 12.35.
- i Lc 13.25.
- j Mt 7.21.
- k Sal 5.5.
- l Mt 24.42.
- m Mt 21.33; Mr 13.34.
- n Lc 19.12, 13.
- o Ro 12.6; 1 Co 12.7; Ef 4.11.
- p 1 P 4.10.
- q Pr 3.14.
- r 2 Ti 4.7, 8.
- s Mt 24.47; Lc 12.44.
- t Mt 25.34.
- u Hch 12.2.
- v Ap 2.10, 26-28; 3.21; 21.7.
- w Lc 8.18; Jn 15.2.
- x Lc 17.10.
- y Mt 8.12.
- z Hch 1.11.
- aa Zac 14.5.
- bb Ro 14.10; 2 Co 5.10.
- cc Mt 13.49.
- dd Ez 20.38.
- ee Ro 8.17; 1 Co 2.9.
- ff Ez 18.7; Stg 2.15.
- gg Is 58.7; He 13.2.
- hh 2 Ti 1.16; Stg 1.27; 3 Jn 5.
- ii 2 Ti 1.16.
- jj Pr 19.17; He 6.10.
- kk Pr 14.31.
- ll Sal 6.8.
- mm Mt 13.40.
- nn 2 P 2.4; Jud 6.
- oo Pr 14.31; 17.5; Hch 9.5.
- pp Ap 20.10, 15.
- qq Dn 12.2; Jn 5.29; Ro 2.7.