5 Jac'a ri chuca'n k'ij, chiri' pa tinamit Jerusalem xquimol-qui' ri yebano gobernar chiquicojol ri israelitas, ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij, ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, 6 ri nimalaj sacerdote Anás, ri Caifás, ri Juan, ri Alejandro, y conojel quiy-quimam ri nimalaj tak sacerdotes. 7 Rije' xequipaba' c'a ri Pedro y ri Juan pa quinic'ajal y quire' xquic'utuj chique: ¿Achique chi uchuk'a' ri nicusaj rix? ¿Y achok pa rubi' xi'en chi xc'achoj ri achi ri'?[d] xecha' chique. 8 Jac'a ri Pedro, nojnak ri Lok'olaj Espíritu[e] pa ránima, xu'ij chique: Rix ri yixbano gobernar chupan ri katinamit, y rix achi'a' ri nima'k ijuna' y c'o ik'ij pan Israel, tivac'axaj ri nin-ij chive: 9 Riq'uin ri nic'utuj rix pa ruvi' ri favor x-an che ri jun achi niyavej, ri nijo' nivetemaj achique x-an chi xc'achoj, 10 tivetemaj c'a chi'ivonojel ri rixc'o-pe vave', y conojel ri kavinak israelitas, chi ri achi c'o chivech vacami, utz chic ruk'a-rakan roma rubi' ri Jesucristo aj-Nazaret,[f] ri xic'utuj rix chi xcamises chuvech cruz, pero ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe chiquicojol ri anima'i'. 11 Y ri Jesús, jari' ri abaj[g] ri man jun rakale'n xi'en che rix ri rix banoy tak jay, pero xa ja rija' ri xcuses richin ruchuk'a' ruxiquini'l ri jay. 12 Y man jun chic achok pa rubi' xquecolotaj-vi ri vinak. Roma man jun chic (bi'aj, binaj) yo'on-pe chuvech ri roch'ulef chike richin nkucolotaj,[h] xcha' ri Pedro.
13 Jac'a ri yebano gobernar chiquicojol ri israelitas, tok xquitz'et chi ri Pedro y ri Juan man niquixi'ij ta qui' yech'o, y tok xquetemaj chi xa erelic tak achi'a' ri man q'uiy ta qui-estudio,[i] rije' man niquil ta achique niqui'ij. Y xk'alajin chiquivech chi ri ca'i' ri' (erachbil, jerach'il) can ri Jesús. 14 Y roma niquitz'et chi pa'el-apu chiri' ri achi ri x-an che chi xc'achoj, rije' man jun chic xetiquer xqui'ij chique ri ca'i' apóstoles. 15 Jac'ari' xqui'ij chi que'eleses-e ri Pedro y ri Juan chiri' pa jay, richin quiri' quiyon yenojin can. 16 Rije' niquibila' chiquivech: ¿Achique c'a nika'an chique? Roma conojel vinak vave' pa Jerusalem queteman chi xbanataj jun nimalaj milagro,[j] y manak che'el xtika'ij chi man kitzij ta. 17 Pero xaxe richin man ti'e más rutzijol ri xbanataj, quekaxibij, richin quiri' man jun chic achok che tiquitzijoj-vi rubi' ri Jesús, yecha'. 18 Jac'ari' xecoyoj chic ri Pedro y ri Juan, y xqui'ij chique chi nis-ta jun chic ch'abel tel pa quichi' y chi man chic quetijon pa rubi' ri Jesús.[k] 19 Pero ri Pedro y ri Juan quire' xqui'ij-apu chique: Ti'ij na c'a rix: ¿Más cami utz chuvech ri Dios chi ja rix yixkanimaj na'ey que chuvech ri Dios?[l] 20 Roma roj man nkutiquer ta nkutane' chutzijosic ri achique xkatz'et y xkac'axaj riq'uin ri Jesús,[m] xecha'. 21 Jac'ari' tok ri achi'a' junan niqui'en gobernar xqui'ij chique ri Pedro y ri Juan: Si man yixniman ta tzij, nitij pokon pa kak'a', xecha' chique. C'ajari' xequisok'opij-e, roma man xquil ta jun roma richin xequi'en castigar, roma ri tinamit[n] can niquiya' ruk'ij ri Dios riq'uin ri xbanataj. 22 Roma ri achi ri achok riq'uin xbanataj-vi ri milagro chi xc'achoj, más chic cuarenta rujuna'.
- a Hch. 17:18.
- b Hch. 5:18.
- c Hch. 2:41.
- d Mt. 21:23.
- e Mr. 13:11.
- f Hch. 3:6.
- g Sal. 118:22; Mt. 21:42.
- h Mt. 1:21.
- i 1 Co. 1:27.
- j Hch. 3:9, 10.
- k Hch. 5:40.
- l Hch. 5:29; Gá. 1:10.
- m Hch. 1:8; 2:32; 1 Jn. 1:1-3.
- n Hch. 5:26.
- o Ex. 20:11; 2 R. 19:15.
- p Sal. 2:1, 2.
- q Is. 61:1; Jn. 10:36.
- r Ri tzak nu'ij ri ch'abel re', ja ri “(k'ejon, k'ijon) pe aceite pa ruvi'”. Ri ojer can tiempo (nik'ej, nik'ij) aceite pa ruvi' jun ri cha'on roma ri Dios richin ntoc rey. Vave' nu'ij tzij chi ri Jesús jari' ri Jun ri rucha'on ri Dios richin takon-pe chucolic rutinamit.
- s Hch. 2:23.
- t Ef. 6:19.
- u Hch. 2:43.
- v Hch. 2:2-4.
- w Ro. 15:5; Fil. 1:27; 2:2.
- x Hch. 2:44.
- y 1 Ts. 1:5.
- z Hch. 2:45.
- aa 1 Jn. 3:17.
- bb Hch. 11:22-24.
- cc Pr. 3:9.