7 Ri k'ij tok xojel-pe ri pa tinamit Tiro richin xojbe pa tinamit Tolemaida, jari' ruq'uisbel k'ij ri xojbin pa ruvi' ri mar. Chiri' pa Tolemaida xe'ekabana' saludar ri quiniman ri Ajaf Jesús, y xojc'uje-pe jun k'ij quiq'uin. 8 Chuca'n k'ij, ri Pablo y ri roj benak riq'uin, xojbe pa tinamit Cesarea. Chiri' xojbe chiracho ri Felipe,[e] jun chique ri vuku'[f] diáconos richin ri iglesia pa tinamit Jerusalem rubanon can y tzijoy richin ri utzulaj ch'abel richin ri Jesucristo[g] chique ri man quiniman ta. 9 Rija' ec'o (caji', quiji') rumi'al man ec'ulan ta, ri niquiya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima.[h] 10 Ca'i-oxi' k'ij kuc'uje' chiri' pa Cesarea, jari' xuka chiri' jun chic ri niyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima rubinan Agabo[i] ri petenak pa departamento Judea. 11 Tok xpe chikatz'etic, xuximila-ka[j] ruk'a-rakan che (rupas, ruc'an) ri Pablo, y quire' xu'ij: Ri Lok'olaj Espíritu quire' nu'ij: Ri rajaf ri (pas, c'an) re', quire' ruximic xte'an che coma ri israelitas pa tinamit Jerusalem, y xtiquijach pa quik'a' vinak man israelitas ta, xcha'. 12 Jac'a tok xkac'axaj quiri', roj junan quiq'uin ri aj-Cesarea xkac'utuj quemelal che ri Pablo chi man ta nijote-e pa Jerusalem. 13 Pero ri Pablo quire' xu'ij chike: ¿Achique roma rix nijo' nipaxij ri vánima riq'uin ri yixok'? Yin man nik'axo ta chuve si yinexim[k] ri pa Jerusalem, y nis-ta xtik'axo chuve masque hasta xquicamises[l] roma rubi' ri Ajaf Jesús, xcha'. 14 Y roma man xojtiquer ta xkabochi'ij richin man ta nijote-e pa Jerusalem, quire' xka'ij: Ja ta c'a ri nrojo' ri Ajaf ri nibanataj,[m] xojcha'.
15 Tok xek'ax ri ajani k'ij xojc'uje' chiri', y kabanon chic kabanic, jari' xojjote-e pa Jerusalem. 16 Xepe c'a chikij jujun chique ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Cesarea y xquiq'uen-pe jun achi aj pa roch'ulef Chipre rubinan Mnasón ri achok chiracho nkujec'uje-vi. Ri achi re' c'o chic chi tiempo runiman-pe ri Ajaf Jesús.
27 Jac'a tok nitz'akat yan ri vuku' k'ij richin ch'ajch'oj yek'alajin, c'o jujun israelitas epetenak quila' pa roch'ulef Asia ri xetz'eto ri Pablo chiri' pa racho ri Dios, romari' xequiyec conojel ri quivinak richin (xquitz'om, xquichop).[aa] 28 Rije' riq'uin cuchuk'a' niqui'ij: ¡Kavinak ri rix tata'aj! ¡Kojito'! ¡Kojito'! Roma ja achi re' ri pa ronojel tak tinamit yerutijoj ri vinak chi itzel quetz'et ri kavinak, chi man ti'an ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés,[bb] y chi itzel ti'an che racho ri Dios[cc] ri c'o vave' pa Jerusalem. Y man xe ta ri', hasta erucusan-pe vinak man israelitas ta vave' pa racho ri Dios, y romari' man ch'ajch'oj ta chic rubanon che ri lok'olaj jay re'. 29 Quiri' niqui'ij roma quitz'eton chi ri Pablo ja ri Trófimo[dd] ri aj-Efeso ri (rachbilan, rach'ilan) chiri' pa Jerusalem, y rije' niquinojij chi rucusan-apu ri Trófimo pa racho ri Dios. 30 Xecataj c'a pe conojel ri vinak, chi jun tinamit xquimol-qui' (xquitz'om, xquichop) ri Pablo, quichiriren xquelesaj-pe pa racho ri Dios.[ee] Y cha'anin c'a xetz'apilo's ri ruchi' ri racho ri Dios. 31 Tok ja niquinojij chi niquicamisaj-ka ri Pablo chiri', jari' xbeyo'ox rutzijol che ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados chi ri vinak aj-Jerusalem catajnak coyoval. 32 Roma c'a ri', ja xeruq'uen-pe soldados y jujun uc'uay quichin, junanin c'a xebe ri achique lugar quimolon-vi-qui' ri vinak. Tok ri vinak xequitz'et ri soldados y ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin, xquiya' can chi niquich'ey ri Pablo.[ff] 33 Jac'a tok ri achi ri c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xjel-apu chiri', ja (xutz'om, xuchop) ri Pablo, y xu'ij chi tixim riq'uin ca'i' cadenas.[gg] Jac'ari' xuc'utuj achique achi ri Pablo, y achique ri xu'on. 34 Jac'a ri vinak riq'uin cuchuk'a' yesiq'uin-apu, pero ch'aka' jun vi niqui'ij, y ch'aka' jun vi chic niqui'ij, y roma ecatajnak ri vinak, ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados man xtiquer ta xretemaj ri kitzij, romari' xu'ij chi tuc'uax ri Pablo pa cuartel. 35 Jac'a tok ejotol-e ri soldados chuvech ri gradas chuvech ri cuartel, xc'atzin chi xquitzekej ri Pablo chicaj, roma ri vinak man juba' ta oc coyoval niqui'en chirij 36 quitzekle'en-apu y riq'uin cuchuk'a' yesiq'uin y niqui'ij: ¡Ticamises[hh] ri achi re'! yecha'.
- a Hch. 11:19.
- b Jue. 10:6; 2 S. 8:6; Is. 7:2; Mt. 4:24; Lc. 2:2; Hch. 15:23, 41; 18:18.
- c Hch. 20:23.
- d 1 R. 8:54; Hch. 9:40; 20:36.
- e Hch. 8:26.
- f Hch. 6:5.
- g Hch. 8:40; Ef. 4:11; 2 Ti. 4:5.
- h Jl. 2:28; Hch. 2:17.
- i Hch. 11:28.
- j Hch. 21:33; Ef. 6:20; 2 Ti. 2:9.
- k Col. 1:24.
- l Hch. 20:24; Ro. 8:35; 1 Co. 4:9; 2 Co. 4:10; Fil. 1:20; 2 Ti. 4:6.
- m 1 S. 3:18; Mt. 26:42; Lc. 22:42.
- n Hch. 15:4.
- o Hch. 15:13; Gá. 1:19; 2:9.
- p Hch. 15:12; Ro. 15:18.
- q Hch. 6:14; Gá. 5:1.
- r Hch. 18:18.
- s Nm. 6:2, 13, 18.
- t 1 Co. 9:20.
- u 1 Co. 8:1-13.
- v Lv. 17:14.
- w Gn. 9:4.
- x 1 Co. 5:1, 9, 11; 10:8; 1 Ts. 4:3; He. 13:4.
- y Hch. 24:18.
- z Nm. 6:13-15.
- aa Lc. 21:12; Hch. 4:3; 5:18; 26:21; 2 Co. 4:9.
- bb Hch. 6:13.
- cc Hch. 25:8.
- dd Hch. 20:4; 2 Ti. 4:20.
- ee 2 R. 11:15.
- ff Hch. 23:27.
- gg Hch. 20:23; 28:20.
- hh Jn. 19:15; Hch. 22:22.
- ii Fil. 3:5.
- jj Hch. 9:11.
- kk Hch. 22:2; 26:14.