3 Devonġ sir ya, lob ya deyoh aggata sën neyoh ya dob Ponisia lu Samaria lo, bedenër bengö vu Kerisi-yi-alam vu begganġ-bu mahen mahen pin loḳ distrik luu saga bë alam dahis deggërin ayoj yah vu Anutu. Lob arij lo ahëj nivesa in.
4 Lob ya detöḳ ya Yerusalem, lob Kerisi-yi-alam losho sinarë, galam ggev, deḳo sir raḳ. Lob Paulus lu Barnabas denër nġaa pin sën Anutu vonġ vu luho lo vu sir. 5 Rëḳ alam Parisai* la sën ayoj neya timu vu Yesu lo dekedi medenër yah bë, “Ham gwerah* navij, geham nanër vu sir nabë desepa doḳ Moses yi Horek geving, og mëm!”
6 Nebë saga lob sinarë nyëdahis losho alam ggev desupin sir in bë debengwënġ jaḳ medegero. 7 Medo denesap sir raḳ ġaġek hus adingseḳë, loḳ mëm Pita kedi menër bë, “Arig lo! Ham raḳ ni bë wirek Anutu vo huk ggelek hil, log ggooin sa raḳ in bë sa nanër Bengö Nivesa vu alam dahis in degenġo bedegevonġ geving. 8 Anutu raḳ mehönon pin ayoj ni, lob vo Anon Vabuung vu sir, nebë sën vo vu hil lo, in bë tato nabë nelë sir nivesa. 9 Su vonġ huk ti vu hil gevonġ huk agga ngwë vu sir rë. Gaḳ ayoj ya timu vu yi lob yiḳ saga vonġ bayoj niveseek raḳ. 10 Ma ham bë seggi Anutu in va? Sën ham bë gwebë nġaa maggin saga jaḳ Kerisi-yi-alam kwaj-ë! Gaḳ yiḳ hil los hil ḳenud lo su ayoh vu bë ḳerë horek sagi geving rë. 11 Gaḳ hil nehevonġ ving bë Anutu neḳo hil yah vu yi raḳ Mehöböp Yesu yi semusemu, lob yiḳ neḳo alam saga yah nebë saga ving.” 12 Pita nër bë sënë, lob alam supinsën pin ayej ma, gedebë nengaj in Barnabas luho Paulus hir ġaġek sën luho deneturin nġaa böp aggagga pin bë Anutu vo niwëëk vu luho beluho devonġ vu alam-yu-ngwë lo.
13 Luho denër ggovek log Yakobus kedi menër bë, “Arig lo, ham gwenġo sa ġaġek rë! 14 Simon nër vu ham bë Anutu yam vu alam-yu-ngwë muġinsën nebë sënë in gooin sir vahi jaḳ bedenatu yi alam. 15 Lob alam-denenër-ġaġek-ranġahsën yiḳ denër ġaġek timu nebë sënë. Sën neggëp loḳ Anutu-yi-ḳapiya nebë:
19 Log nër ving bë, “Om sa kwaġ nevo bë hil su abo horek nġahiseḳë medeġinengin alam-yu-ngwë sën deneggërin sir medeyam vu Anutu lo. 20 Gaḳ mëm hil ḳevu ḳapiya ti na vu sir nabë su dega reggu sën alam denetunġ netu seriveng vu anutu-kuungsën lo, gesu degevonġ baggëb, log su dega reggu sën alam deneseyu kwaj medenediiḳ lo, besu dega reggu nij ḳöḳ. 21 Gaḳ hil nġo araḳ ni bë mehönon denedo yoh vu nyëġ pin medenër Moses yi horek loḳ dub-supinsën-yi yoh vu Buk-sewahsën-yi* pin rot beverup gwëbeng.
30 Ggovek, log mëm Kerisi-yi-alam devonġ sir medeluḳ medeya Antiok, bedesupin Kerisi-yi-alam pin ggëp sagu, log devo ḳapiya vu sir. 31 Detevin ḳapiya, lob kwaj vesa in ġaġek nivesa sën neggëp loḳ ḳapiya lo vo niwëëk vu sir. 32 Lob alam-denenër-ġaġek-ranġahsën luu sën Yudas lu Silas lo, denër ġaġek nġahiseḳë vu sir, bedevo niwëëk vu sir bedeġadu sir ving. 33 Luho denedo hus ading teka ggëp Antiok ggovek, loḳ tum arij lo pin devonġ luho yah los ġaġek nahub, beluho deyah medeya vu alam sën devonġ luho ya lo. 34 [Rëḳ Silas yö vonġ yoh vu kwa menedo Antiok.] 35 Log Paulus lu Barnabas denedo Antiok, belosho alam vahi denetahu mehönon medenenër Mehöböp yi Bengö Nivesa ranġah vu sir.
37 Lob Barnabas bë geḳo Jon na geving luho. Jon sën arë ngwë nebë Markus lo. 38 Rëḳ Paulus nër bë, “Mehö sagi sën wirek vuu aluu ggëp Pampulia gesu yam huk ving aluu rë lo, om alu su ġaḳo yi na geving!” 39 Lob luho denër sir rot, lom devasuh sir beBarnabas ḳo Markus beluho deraḳ yaġ bedeya Kupros. 40 Log Silas ya ving Paulus geKerisi-yi-alam deketaġ vu Mehöböp bë yi semusemu medo geving luho, log devonġ luho ya. 41 Luho ya deḳo loḳ distrik Suria los Kilisia, beluho devo niwëëk loḳ Kerisi-yi-alam vu sagu ayoj.
<- SINARË 14SINARË 16 ->